Tvorba poplatkov za hudbu musí byť participatívna, podmienky férové, dopady predvídateľné a výsledky zrozumiteľné. Aj preto ministerstvo vnútra v spolupráci s Parlamentným inštitútom Kancelárie Národnej rady SR zorganizovalo odborný okrúhly stôl venovaný problematike poplatkov Slovenského ochranného zväzu autorského pre práva k hudobným dielam (SOZA) a ich vzťahu k samosprávam, kultúrnym inštitúciám aj podnikateľskému prostrediu.
„Poplatky za používanie hudby nesmú byť zdrojom neistoty a sporov. Nikto nespochybňuje ich existenciu, no musia mať jasné a férové pravidlá, ktorým bude rozumieť každý, koho sa týkajú. Ak sa opakovane stretávame s nejasnosťami či výraznými výkyvmi, je to signál, že systém potrebuje otvorenú diskusiu a úpravu. Naším cieľom je nastaviť také pravidlá, ktoré budú vyvážené – férové k autorom, ale zároveň udržateľné pre samosprávy, kultúrne inštitúcie aj podnikateľov,“ uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák.
Okrúhly stôl nadviazal na predchádzajúce rokovania so zástupcami samospráv, odborných združení aj samotného SOZA. Impulzom pre diskusiu bol aj nový sadzobník predstavený začiatkom roka 2026, ktorý vyvolal reakcie najmä zo strany samospráv. Tie poukazovali na výrazný nárast poplatkov napríklad pri verejno-kultúrnych podujatiach bez vstupného, ako aj na potrebu intenzívnejšej komunikácie pri jeho príprave. V diskusii zazneli aj obavy z možných dopadov na rozsah kultúrneho a komunitného života v mestách a obciach.
Odborného stretnutia sa zúčastnil aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Raši, ktorý zdôraznil potrebu komplexných systémových zmien:„Súčasná situácia si vyžaduje nastavenie jasných pravidiel, ktoré budú dlhodobo udržateľné. Každý používateľ musí vedieť, ako sa jeho poplatok vypočítava. Sadzobník nemôže vznikať bez reálnej participácie samospráv, podnikateľov a kultúrnych inštitúcií a bez otvorených diskusií. Sadzobník musí byť predvídateľný. Nie je možné, aby samosprávy čelili medziročným nárastom o stovky percent, preto by zavedenie maximálneho stropu medziročného rastu malo byť samozrejmosťou. Tieto princípy pritom nie sú len teóriou, ale bežnou praxou, akú môžeme vidieť v zahraničí. A práve teraz máme výbornú príležitosť vytvoriť model, ktorý bude fungovať dlhodobo a bude rešpektovaný všetkými stranami.“
Súčasťou programu bolo aj predstavenie komparatívnej analýzy princípov a praxe cenotvorby organizácií kolektívnej správy v oblasti hudby v zahraničí.Tento materiál pochádza z dielne Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady SR. Diskusia sa venovala aj licencovaniu hudobných podujatí v domácom a medzinárodnom kontexte, významu miestnej kultúry pre komunitný život, ako aj konkrétnym výhradám k aktuálnemu sadzobníku poplatkov.
„Dnešné stretnutie je o pomerne zložitej téme. Hádam nebol rok, v ktorom by sme neboli svedkami sporov o výšku poplatkov. Tie však nie sú za trest, ale za služby. Otvorenými témami preto zostávajú predvídateľnosť, participatívnosť a transparentnosť. Sme tu najmä kvôli nim,“ doplnil Michal Kaliňák.
Diskusia zároveň smerovala k formulovaniu konkrétnych záverov a odporúčaní, ktoré budú základom pre nastavenie partnerstva medzi organizáciami kolektívnej správy a používateľmi hudobných diel.