Minulý rok sa v triedenom zbere vyzbieralo viac ako 290 000 ton odpadu, čo je o tretinu viac ako v roku 2017. Pritom sa množstvo výrobkov uvedených na trh výrazne nemení. Z údajov, ktoré zverejnilo Koordinačné centrum (KC) OBALY, vyplýva, že systém triedeného zberu dokáže zachytiť čoraz viac odpadu, ktorý by inak skončil v čiernych kontajneroch.
Ako uvádza KC OBALY vo svojej správe, v roku 2025 bolo na trh uvedených spolu 527 230 ton obalov a neobalových výrobkov a prostredníctvom triedeného zberu sa vyzbieralo 290 153 ton odpadu. Na porovnanie, v roku 2017 bolo na trh uvedených 514 708 ton výrobkov a vyzbieralo sa 216 673 ton odpadu. Množstvo výrobkov uvedených na trh tak zostáva dlhodobo na podobnej úrovni, ale množstvo vyzbieraného odpadu sa za rovnaké obdobie zvýšilo o viac ako tretinu (34 %). Tento systém od roku 2016 koordinujú a financujú organizácie zodpovednosti výrobcov.
„Pri približne rovnakom množstve obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh dnes prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov vyzbierame o tretinu viac odpadu ako v roku 2017. Znamená to, že systém dokáže zachytiť väčšiu časť odpadu a menej ho končí v zmesovom odpade. Tento vývoj potvrdzuje, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje a priniesol výrazný nárast triedeného zberu v obciach,“ uviedla Gabriela Stachová z KC Obaly.
Rastie aj miera recyklácie
Stachová zároveň doplnila, že je pozitívne, že vyzbieraný odpad sa ďalej zhodnocuje, či už recykláciou alebo energetickým zhodnotením. Recyklácia odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obciach dosiahla 76,1 percenta a celkové zhodnotenie až 91,8 percenta. „Väčšina odpadu sa tak vracia späť do obehu,“ dodala s tým, že od zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý na Slovensku funguje 10 rokov, sa výrazne zlepšili aj celkové výsledky triedenia a recyklácie komunálneho odpadu. „Kým v roku 2015 sa recyklovalo len 15 percent odpadu, v roku 2023 to bolo už viac ako 50 percent,“ vysvetlila Stachová.
Prečo napriek úspechom rastú poplatky za odpad?
Koordinačné centrum taktiež pripomína, že aj napriek týmto výsledkom časť odpadu stále končí v zmesovom odpade, teda v čiernych kontajneroch. „Odpad, ktorý skončí v čiernom kontajneri, je pre obce nákladný. Každá tona takéhoto odpadu znamená vyššie náklady, ktoré sa premietajú do poplatkov pre obyvateľov. Práve preto je dôležité, aby odpadu v čiernom kontajneri končilo čo najmenej,“ zdôraznila.
Rozdiel medzi triedeným a zmesovým odpadom je zásadný aj z pohľadu financovania. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov zabezpečuje, že náklady na triedený zber a spracovanie obalov a neobalových výrobkov nenesú obyvatelia, ale financujú ich výrobcovia. Naopak, odpad z čiernych kontajnerov hradia mestá a obce zo svojich rozpočtov, teda z poplatkov od obyvateľov. Je málo pravdepodobné, že by sa cena skládkovania, teda uloženia odpadu na skládke, v budúcnosti znižovala. Aj to je dôvod, prečo v konečnom dôsledku zaznamenávajú občania nárast poplatkov za odpad. Dôvodom sú najmä vyššie náklady na skládkovanie, rast cien energií, dopravy a celková inflácia. Ak by sa však netriedilo vôbec, tento nárast by bol zrejme oveľa vyšší.
„Triedenie síce nedokáže úplne zastaviť rast poplatkov za odpad, ale dokáže tento rast spomaliť. Každý kus odpadu, ktorý neskončí v čiernom kontajneri, znamená nižšie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre obyvateľov,“ vysvetlila na záver Stachová.