Pamätihodnosti mesta budú označené

Povinnosť označiť pamätihodnosti radnici vyplýva zo Všeobecne záväzného nariadenia č. 58 o pamätihodnostiach mesta Stará Ľubovňa, ktorého cieľom je chrániť ich kultúrnohistorickú hodnotu. Označených bude spolu 6 nehnuteľných a 8 hnuteľných pamätihodností. Nehnuteľné pamätihodnosti: meštianske domy nachádzajúce sa v pamiatkovej zóne na Námestí sv. Mikuláša, a to mestské objekty – dom č. 2, č. 5, známy ako mestský palác a č. 12, sídlo mestskej galérie Provinčný dom a domy č. 6, č. 9, č. 11 v súkromnom vlastníctve. Tabuľky s ich označením budú obsahovať okrem názvu storočie, v ktorom boli postavené.

O niečo viac informácií, a to názov diela, autora a rok jeho vzniku, budú obsahovať tabuľky umiestnené na hnuteľných pamätihodnostiach. K nim patrí maľba s názvom Hrad Ľubovňa (1972) na vlnenom textilnom závese veľkého formátu od významného slovenského akademického maliara Vladimíra Popoviča či maľba od akademického maliara Mikuláša Dica s názvom Alegória každodennej práce (1969), venovaná pamiatke známeho Jarabinčana Michala Strenka. Obe tieto maľby sú v súčasnosti umiestnené v budove Mestského úradu v Starej Ľubovni. Do zoznamu pamätihodností mesta je tiež zaradená mozaika s motívom folklóru Dievča spod Spišskej Magury od Svetozára Ábela, umiestnená vo vnútornom foajé Domu kultúry. Podľa kroniky mesta stála realizácia Domu kultúry približne 4,2 mil. Kčs a dielo prispelo k tomu, že sa objekt stal najmodernejším domom kultúry vtedajšej doby.

Príjemné prostredie v okolí Ľubovnianskej nemocnice dotvárajú aj tri sochy akademického sochára Františka Gibalu z roku 1957. Na nádvorí pri fontáne je to bronzová socha Akt ženy, pri vchode do hlavnej budovy socha Matka s dieťaťom a socha Žena, predstavujúca ženu stojacu pod zlomeným konárom symbolizujúcim podlomené zdravie. Začiatok pešej zóny od roku 2003 skrášľuje dielo Mikuláša Siranka s názvom Špona (1977), ktoré bolo kedysi súčasťou architektúry nového sídliska Západ. Verejnosť síce často vníma toto dielo ako ulitu, v skutočnosti však predstavuje oceľovú sponu, ktorá ostala symbolom už zaniknutej fabriky na výrobu oceľových skrutiek – Skrutkárne. Tá poskytovala prácu obyvateľom mesta a širokého okolia desiatky rokov. Azda najznámejšia je fontána so súsoším troch žien (80. roky 20. storočia), vytvorená akademickým sochárom Štefanom Kovaľom, nachádzajúca sa v parku na Námestí sv. Mikuláša. Prvá zo žien drží v náručí knihy, druhá má ruky na hrudi a tretia má náručie otvorené. Tie ako jeden harmonický celok symbolizujú poéziu, vrchovinu a domovinu. Objednávateľom tohto diela bolo Mesto, ktoré chcelo týmto spôsobom zdôrazniť úzku spätosť s dlhoročnou tradíciou celoslovenského festivalu umeleckého prednesu žien Naša Vansovej Lomnička.