Rovnako ako prvé rozhodnutie aj zálohovanie nápojových kartónov sprevádza odpor výrobcov s odpadármi, z ktorých časť žiada okamžité zavrhnutie ministrovej myšlienky, časť urýchlené vypracovanie analýzy (ešte v tomto roku) v rozšírenej verzii s dopadmi na celkové financovanie triedeného zberu obalov.

Opatrenie (zálohovanie PET fliaš, plechoviek a aj nápojových kartónov) je však už zahrnuté do Programu predchádzania vzniku odpadov SR na roky 2019-2025, ktorý envirorezort predložil na pripomienkovanie koncom novembra 2018.

Priorita plastov z pohľadu politikov

Ministerstvo rovnako ako v prípade PET fliaš a plechoviek počíta aj v tomto prípade s dosiahnutím 90 percent zberu týchto obalov z rôznorodých materiálov do roku 2025. Pripomíname, že plasty na Slovensku reprezentujú 11 percent z komunálnych odpadov, z toho nápojové kartóny 1,33 percenta v spotrebe obyvateľov komunálnej výstavby a 1,43 percenta individuálnej bytovej výstavby (analýza r. 2013-17). Samotné plasty sú pritom vzhľadom na množstvo zverejnených prípadov znečistenia morí a oceánov najviac „démonizované“ zo spektra komunálnych odpadov. A logicky – z pohľadu politikov – aj odpadom, ktorý si zasluhuje najviac ich pozornosti.

Protiministerské argumenty

Okrem argumentov výrobcov, že PET fľaše (plechovky) či nápojové kartóny sa zbierajú (triedia), pričom napríklad PET fliaš už dnes končí v žltých kontajneroch od 60 do 70 percent, envirorezortu protiargumentuje napríklad Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku nasledovným zrozumiteľným faktom. Podľa jej vedomostí navrhovaný systém zálohovania spomínaných troch typov obalov vôbec neznamená, že budú opakovane použité, ako to poznáme z prípadu zálohovaných sklenených fliaš. Teda ľudia fľaše odovzdajú vo vyhradených predajniach, tie sa niekde dezinfikujú a naplnia. Naopak. Po odovzdaní budú zvezené do medziskladov, do sčítacieho a triediaceho centra a potom odovzdané na ďalšie zhodnotenie recyklátorovi. Teda podstúpia rovnaký proces aký v posledných rokoch podstupujú aj po vytriedení v domácnostiach a vhodení do žltých kontajnerov. Prirodzene s rozdielom, že obchody sa budú musieť postarať o ich preplatenie zákazníkom, ktorí ich privezú, o vyčlenenie priestorov na preberanie a skladovanie, zaplatenie obsluhujúceho personálu a podobne. To všetko sa, logicky, premietne vo vyššej ceny nápojov. Popri tom sa nespomína, že informácie (skúsenosti) o zálohovaní nápojových kartónov z iných krajín sveta, ktorých je poriedku (Južná Austrália, časť Kanady) prakticky absentujú. Prípadmi, že existujú, že znamenali taký a taký prínos v kontexte zálohovania štátu, dosiaľ ani ministerstvo neargumentovalo. Pritom je všetko logické

Na druhej strane odborníkom na likvidáciu odpadov bolo dávno jasné, že v roku 2020 sa Slovensku nepodarí splniť zámer smernice EP – recyklovať 50 percent komunálnych odpadov. Jasné preto, lebo za dva-tri roky od spustenia zákona o odpadoch do praxe by iba zázrak (na chvíľu uveriteľné „Potemkino“?) dokázali zlikvidovať dvadsať-tridsaťročný náskok západoeurópskych štátov v zbere, triedení a recyklovaní. Nemohlo sa to podariť a nepodarí sa, ani keby (keď) Slovensko bolo (bude) desaťkrát „pápežskejšie od pápeža“!

Škoda, že na obzore niet ďalšej „dojnej kravy“

Slovákom sa pritom posunom v rebríčku európskych štátov v zbere, triedení a recyklovaní odpadov v posledných rokoch začalo dariť prepracovávanie sa z predposledného miesta. O čosi sa posunieme aj akceptovaním zákazu výroby niektorých ďalších jednorazových plastov. Skutočne veľký posun v zbere a triedení by sme však mohli zaznamenať pri riešení biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý stále reprezentuje vyše 40 percent produkcie celého komunálneho odpadu na Slovensku. Povedané inak: ak by ministerstvo pristupovalo k jej riešeniu napríklad formou prijímania zmien zákonov s podobnou vervou ako pri PET fľašiach, plechovkách či nápojových kartónoch, dokonca by sme sa mohli vo veľmi rýchlom časovom slede posunúť v európskom rebríčku zberu a recyklovania odpadov k popredným priečkam. Odpoveď, prečo to envirorezort nerobí, je vo svojej jednoduchosti až uštipačná: pre riešenie bioodpaduneexistuje a dokonca ani na obzore sa nečrtá podobný subjekt typu „dojnej kravy“ akými sú výrobcovia a obchodníci v prípade plastov!

Sledovanie odskúšanej cesty...

V prípade takto rozdaných kariet Slovensko zrejme ostáva iba ďalej trpezlivo a postupne sa posúvať doterajšou odskúšanou cestou. Podobne ako sa roky posúvali západoeurópske krajiny. To znamená s pokorou dennodenne dostávať do krvi ľudí zmysluplnosť odpadovej politiky a presviedčať obyvateľstvo, že len zodpovedné nakladanie s odpadmi ako s ekonomicky zhodnotiteľnou komoditou má zmysel a logiku. A podľa možností prispievať, aby riešenia komunálnych odpadov vo svojom okolí hlavne mladé generácie začali prijímať za rovnako logické a prirodzené ako vnímajú, že čierne je čierne a biele je biele.