Pokles percenta skládkovania naznačuje, že postupne by sme k roku 2035 mohli zvládnuť jeden z hlavných cieľov, ktoré nám EÚ stanovila – skládkovať 10 percent komunálneho odpadu (KO). Slovensku sa to však môže podariť iba vtedy, ak naše mestá a obce zvládnu envirorezortom predpokladané a očakávané zámery vysporiadania sa s problematikou kuchynského bioodpadu.

Zopakujme: množstvo KO u nás (aj vo svete) stále rastie

Doplňme, že v roku 2020 sa v SR vyzbieralo spolu 327 747 ton vytriedeného komunálneho odpadu, čo oproti predchádzajúcemu roku, kedy bolo vyzbieraných  303 164 ton, predstavuje nárast o viac ako  8 percent. Od roku 2016 vzrástlo množstvo vytriedených zložiek o viac ako 133 percent.

V roku 2019 vyprodukoval každý obyvateľ Slovenska 421 kg KO za rok a v roku 2020 až 433 kg (bez zohľadnenia drobného stavebného odpadu). Pre porovnanie – priemerné množstvo komunálneho odpadu v roku 2019 na obyvateľa EÚ bolo 502 kg.

Dobrou správou je, že napriek nárastu medziročného množstva KO o 3 percentá (spotreba domácností medziročne narástla len o 0,9 %) sa zloženie komunálneho odpadu zlepšuje v prospech triedeného zberu. Obyvateľ SR vyprodukoval v roku 2020 o 2 percentá menej zmesového odpadu oproti roku 2019.

Napreduje očakávané triedenie vo farebných kontajneroch

Údaje Štatistického úradu, ale aj analýzy komunálneho odpadu, ktoré vykonáva najväčšia z organizácií zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK potvrdzujú, že nerastie len samotný triedený zber, ale aj množstvo zrecyklovaných vytriedených zložiek. Kým pred zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) v roku 2015 sa zrecyklovalo približne 14,9 percent vyzbieraného komunálneho odpadu, v roku 2020 to bolo 42,2 percenta! Za rok 2019 uvádza EUROSTAT 38,5 percenta.

Skla, plastov, papiera, kovov a dreva sme v roku 2020 vyzbierali o 60 kg na obyvateľa viac ako v predchádzajúcom, čo predstavuje nárast o 8 percent. Ak popri tom zoberieme do úvahy aj triedený zber elektrospotrebičov, batérií, biologicky rozložiteľného odpadu a šatstva, medziročný rast triedeného zberu Slovensko zlepšilo až o 12 percent.

Slovensko z vytriedených zložiek zaznamenalo najvýraznejší posun v komodite plasty o 19 percent, kovových obalov a skla o 10 percent.

„Vidíme veľký záujem a motiváciu hlavne zo strany výrobcov, ktorí v spolupráci so samosprávami chcú triedený zber aj naďalej rozvíjať,“ konštatuje Hana Nováková, generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK. „Naša spoločnosť prevádzkuje a financuje triedený zber v obciach tak, aby sa dosiahol najdôležitejší cieľ – zvyšovanie množstva vytriedeného odpadu. Pomáha v tom nielen osveta medzi obyvateľstvom, zvýšenie ceny za skládkovanie, ale najmä starostlivé sledovanie vývoja triedeného zberu zo strany OZV a vyhodnocovanie efektívnosti zberovej infraštruktúry i kvality dotrieďovania vzhľadom na požiadavky recyklátorov.“

Rozhodnú posuny recyklovania kuchynského bioodpadu

Zopakujme, že k zníženiu miery skládkovania môže pomôcť najmä výrazné zvýšenie podielu triedenia kuchynského bioodpadu, ktoré je na Slovensku povinné od januára 2021. Táto zložka v minulosti predstavovala takmer polovicu KO. Dosah jej povinného zberu sa však v štatistikách najskôr prejaví až pri budúcoročnom hodnotení. Dnes by mal byť zavedený vo všetkých mestách a obciach na Slovensku, s výnimkou Prešova do roku 2022 a Košíc s Bratislavou do roku 2023.

Smerovanie k splneniu priebežného cieľa v roku 2025

Aby sa nám podarilo naplniť ciele EÚ, mali by sme v SR do roku 2025 dosiahnuť mieru recyklácie 55 a do roku 2035 až 65 percent. Nateraz to môže vyzerať skôr optimisticky, ale až výsledky roka 2021 – najmä v kontexte s plnením cieľov už opakovanej úlohy napredovania zberu kuchynského bioodpadu a jeho recyklovania – naznačia viac.

V roku 2022 tiež triedený zber v obciach ovplyvní spustenie zálohovacieho systému, s čím bude súvisieť zmena štatisticky sledovaných údajov o komunálnom odpade.