Korupcia a podvodné správanie sú globálnymi problémami, pri ktorých potláčaní zohrávajú kľúčovú úlohu nielen opatrenia jednotlivých krajín, ale aj medzinárodná spolupráca a iniciatívy prijímané na nadnárodnej úrovni. O význame prevencie, nastavení funkčných interných i externých kontrolných mechanizmov či aktívnej ochrane oznamovateľov diskutovali predstavitelia národných autorít pre oblasť externej kontroly v peruánskej Lime.

Spomínané nástroje sú podľa šéfov národných kontrolných úradov kľúčom k boju s korupciou či podvodmi, pričom tieto nebezpečné javy nepoznajú hranice štátov a nebezpečne sa šíria regiónmi, kontinentmi. Predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy sa počas limského samitu o boji proti korupcii prihlásil k medzinárodnej deklarácií definujúcej úlohu kontrolných inštitúcií v boji s podvodmi a pri odhaľovaní korupcie vo verejnom sektore. 

Predseda slovenských kontrolórov zastupuje na samite najvyššiu slovenskú kontrolnú inštitúciu a ako viceprezident aj európsku organizáciu auditných úradov (EUROSAI). V úvodnom vystúpení predstavil partnerom novú metodickú príručku z dielne slovenských kontrolórov, ktorá sa zameriava na odhaľovanie rizík podvodov v štátnej či verejnej správe. Jej cieľom je zefektívniť využívanie audítorských nástrojov, posilniť odborné znalosti kontrolórov a upozorniť na potenciálne negatívne javy a rizikové praktiky. Slovenskí kontrolóri deklarovali pripravenosť zdieľať túto príručku so zahraničnými partnermi a v prípade záujmu ich aj zaškoliť na jej praktické používanie.

„Korupcia nemá rada kontrolórov a ani nezávislý systém vnútorného či externého auditu. Podvody nepoznajú hranice a ich medzinárodné prepojenia či komplikované schémy výrazne sťažujú odhaľovanie i samotných nositeľov,“ zdôraznil vo vystúpení predseda slovenských kontrolórov. Podľa neho musia národné kontrolné inštitúcie čoraz viac smerovať svoje aktivity do oblasti prevencie a potláčania korupcie a podvodov. „Prevencia je bezpochyby lacnejšia než riešenie problémov ex post. To však platí vtedy, ak sú preventívne protikorupčné opatrenia reálne implementované a nezostávajú na papieri a uzamknuté v kanceláriách,“ upozornil Ľ. Andrassy a zároveň dodal, že „súčasťou tohto boja musí byť účinná interná kontrola a ochrana oznamovateľov korupcie, odvážnych zamestnancov štátu.“

Kľúčovou úlohou najvyšších kontrolných inštitúcií je preto nezávislý audit verejných inštitúcií a predkladanie odporúčaní na zlepšovanie systémov. „Prístup zameraný výlučne na prevenciu nestačí. Potrebné je aktívne odhaľovanie chýb a dôsledný dohľad nad realizáciou nápravných či sankčných mechanizmov. Ak sa systém posilní na národnej úrovni, posilní sa aj globálny rámec,“ doplnil.

K spúšťačom korupcie v jednotlivých krajinách patrí najmä slabé presadzovanie práva a politické zasahovanie do fungovania nezávislých verejných úradov. Podľa odhadu Svetovej banky ekonomické straty z dôvodu úplatkov a podvodov sa každý rok šplhajú nad 2,5 bilióna dolárov. „Ide o globálne financie, ktoré si nevieme reálne ani predstaviť. Ak si to premeníme na slovenské pomery, tak vďaka šedej ekonomike, daňovým únikom či podvodom pri verených zákazkách prichádza slovenský rozpočet ročne o bezmála 5 miliárd eur. Tieto peniaze chýbajú v zdravotníctve, regionálnom rozvoji, boji s chudobou či pri podpore mladej generácie,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov.

Medzinárodná organizácia Transparency International, ktorá má na samite svojich zástupcov, zverejňuje index vnímania korupcie vo verejnom sektore, ktorý spadá do pôsobnosti národných kontrolných autorít. Na prvý pohľad sa môže zdať, že za poslednú dekádu nedošlo k zásadnej zmene vo vnímaní korupcie, opak je však pravdou.

Porovnanie ostatných desiatich rokov ukazuje, že situácia sa – až na niekoľko výnimiek – zhoršuje. Mierny pokles zaznamenali dokonca aj krajiny považované za najstabilnejšie a najpríkladnejšie. Spomedzi dvadsiatich najlepšie hodnotených krajín vykázali od roku 2014 do súčasnosti zlepšenie iba štyri štáty: Estónsko, Írsko, Bhután a Seychely.

„Toto by malo byť jasným výkričníkom pre najvyššie kontrolné inštitúcie, aby ešte intenzívnejšie zamerali svoju pozornosť na boj proti národnej aj nadnárodnej korupcii. A nesmieme pritom zabúdať, že viac ako tri štvrtiny úspešného boja s podvodmi stojí a padá na silnej nezávislej kontrole a ochrane oznamovateľov. V tomto smere Slovensko výrazné zaostáva, pretože kontrolný úrad niekoľko rokov zaznamenáva deštrukciu kontrolných mechanizmov i oslabovanie ochrany zamestnancov, ktorí sa neboja nahlásiť korupciu a spolupracovať s políciou či prokuratúrou,“ uzatvára Ľ Andrassy, predseda slovenských kontrolórov.