Pohľad do histórie: Kedy a kým bol objavený radón?

Ak chceme zistiť, kedy bol radón objavený, musíme sa vrátiť do 16. storočia, keď vedci začali skúmať príčiny chorôb u baníkov v Sasku a Čechách. Medzi týmito baníkmi boli časté pľúcne ochorenia a dnes je zjavné, že za smrteľné prípady bol zodpovedný práve radón.

Na konci 19. storočia sa začala nová éra fyziky. Mená ako Marie Curie-Skłodowska, Wilhelm Röntgen, Henry Becquerel, Max Planck, Albert Einstein a ďalší významne prispeli k rozvoju a pochopeniu fyziky. Jedným z kľúčových objavov bol objav rádioaktivity.

Marie Curie spolu so svojím manželom Pierrom Curie objavila dva nové prvky: rádium a polónium. Z prvku rádia (izotop Ra-226) vychádzali určité emisie a dvaja vedci ich začali skúmať: Ernest Rutherford a Friedrich Dorn. Dorn sa viac zameral na analýzu rozpadového reťazca rádia, zatiaľ čo Rutherford si všimol, že plyn vyžarovaný rádiom je tiež rádioaktívny. Preto nie je jasné, kto ako prvý objavil radón. Od roku 1923 vedecká komunita prijala názov radón.

Zdravotné dôsledky ožiarenia radónom v baniach sú všeobecne známe, ale nebezpečenstvo ožiarenia radónom v domácnostiach nebolo až do polovice 80. rokov 20. storočia takmer vôbec vnímané. Známy je prípad Stanleyho Watrasa v jadrovej elektrárni v Pensylvánii, ktorý pri vstupe do zariadenia spustil detektor radiácie. Zaujímavé je, že jadrová elektráreň nebola v prevádzke, ale vo výstavbe. Čo teda spôsobilo spustenie detektorov radiácie, keď Stanley vstúpil do zariadenia? Ďalšie vyšetrovanie odhalilo, že vo svojom dome mal vysokú hladinu radónu.

Výskum odvtedy odhalil, že radón je druhou najčastejšou príčinou rakoviny pľúc. V roku 1988 zaradila agentúra IARC radón medzi ľudské karcinogény typu 1. Európsky kódex rakoviny pľúc zahŕňa aj ožiarenie radónom. Nedávno bola v smernici Euratomu o základných bezpečnostných normách (EURATOM BSS 59/2013) stanovená referenčná úroveň 300 Bq/m³ pre obyvateľstvo aj pracovníkov.

Ako zistíte, či ste vystavení zvýšenej hladine radónu?

Jediný spôsob, ako to určiť, je meranie, ktoré nie je nákladné. A naviac ho dokážete zrealizovať sami napr. pasívnymi detektormi, ktoré po ukončení merania len odošlete späť na vyhodnotenie do akreditovaného laboratória.