Ilustračná snímka.
Zo 638 obcí so zastúpením národnostných menšín, ktorých sa týka povinnosť dvojjazyčného označovania názvu, má takéto označenie na dopravnej značke 569, teda 89 percent všetkých obcí.
Vyplýva to z piatej Správy o používaní jazykov národnostných menšín v SR. Dokument hodnotiaci stav aplikácie zákona a jakových práv národnostných menšín za obdobie 2019 - 2020 schválila minulý týždeň vláda.
Najväčšiu časť zvyšného podielu (osem percent) zaberajú obce, ktorých sa povinné ustanovenie zákona o dvojjazyčnom názve nepoužíva, keďže názov v štátnom i menšinovom jazyku je zhodný. V ďalších jednopercentných prípadoch sa v prieskume, ktorý robil Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, objavili obce, ktoré majú splnenú zákonnú povinnosť iba čiastočne alebo ju nemajú splnenú, prípadne neodpovedali v dotazníku.
K správnemu deliktu nezabezpečením označenia obce na dopravnej značke na začiatku a na konci obce v jazyku menšiny mohlo prísť podľa uvedených odpovedí v dotazníkovom prieskume v 11 prípadoch. „Ide o tri obce s maďarskou a jednu obec s ukrajinskou národnostnou menšinou, ktoré si nesplnili povinnosť, a o päť obcí s maďarskou a dve obce s rusínskou národnostnou menšinou, ktoré si ju splnili iba čiastočne,” spresnil úrad. „Z uvedeného vyplýva, že v tejto oblasti došlo k miernemu zlepšeniu,” dodal.
Materiál mapujúci aktuálny vývoj v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia používania jazykov národnostných menšín, vnútroštátny legislatívny rámec i implementáciu medzinárodnoprávnych predpisov vychádza od roku 2012 v dvojročnom intervale. Aktuálna správa hodnotiaca obdobie rokov 2019 a 2020 konštatuje zlepšenie v oblasti aplikácie jazykových práv národnostných práv v úradom styku. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami klesá počet správnych deliktov, naopak, stúpa počet prípadov, v ktorom sú využité nepovinné možnosti dané zákonom. Správa na druhej strane upozorňuje aj na pretrvávajúce rezervy v oblasti dostupnosti dvojjazyčných úradných formulárov.
