Aká úroveň hluku bude v okolí veterného parku? Aký vplyv bude mať na prírodu, okolité obce a čo z jej výstavby budú mať samosprávy a obyvatelia? Na všetky tieto otázky môžu obce a mestá žiadať odpovede, akonáhle zaevidujú aktivitu súvisiacu s prípravou projektov veterných elektrární na svojom území. Majú totiž silné nástroje, ktorými môžu kontrolovať pripravované projekty. Ako ich správne využiť, vysvetľuje nová praktická príručka O vetre v skratke, ktorú spoločne vydávajú SAPI - Slovenská asociácia udržateľnej energetiky, Únia miest Slovenska a Klimatická koalícia. 

Nielen SAPI, ale aj Únia miest Slovenska (ÚMS) a Klimatická koalícia považujú korektnú a otvorenú komunikáciu za kľúčový prvok. Práve jej nedostatok zo strany štátu sa ukázal ako hlavná chyba v diskusii o reálnych prínosoch veternej energetiky pre Slovensko pri predstavení návrhu akceleračných zón pre veternú energetiku na jeseň 2025.

Aj preto príručka „O vetre v skratke“ reaguje na vlnu dezinformácií, ktoré v súvislosti s rozvojom veternej energetiky na Slovensku zaznievajú vo verejnej diskusii a na sociálnych sieťach.

„Obce nie sú pri infraštruktúrnych projektoch, nielen veterných parkoch, bezmocnými divákmi, odkázanými na ministerstvá či politikov v Bratislave, ako to prezentovali sociálne siete. Práve naopak. Majú v rukách územné plánovanie, záväzné stanoviská a možnosť významne ovplyvniť podmienky posudzovania projektu,“ uvádza Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.

Keďže povoľovací proces je pomerne komplexný, zapojenie samospráv do neho môže byť častokrát náročné.

Nová príručka upozorňuje, že najsilnejšiu pozíciu má samospráva už na začiatku prípravy projektu. Práve vtedy môže ovplyvniť jeho umiestnenie, technické riešenie či dopravné napojenie. Prostredníctvom územného plánu obec určuje prípustné využitie územia a v povoľovacom procese uplatňuje záväzné stanoviská.

„Projekty veterných elektrární môžu byť pre územie skutočným prínosom iba vtedy, keď sa pripravujú spolu s ľuďmi, ktorí v ňom žijú. Úlohou samosprávy nie je pretláčať projekty veterných elektrární, ale chrániť férový proces, verejný záujem, dôveru komunity a zodpovedný rozvoj územia. Táto príručka dáva dotknutým samosprávam praktický návod na to, ako postupovať pri týchto projektoch transparentne a systematicky,“ uvádza Martina Repíková, poradkyňa ÚMS pre energetiku.

Dôležitá je najmä možnosť požadovať dôkladné preverenie všetkých potenciálnych rizík projektu. Dotknutá obec sa môže vyjadrovať k rozsahu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), navrhovať doplnenie odborných štúdií a uplatňovať požiadavky na ochranu miestnych komunikácií, zdravia obyvateľov či prírody. Pri povoľovaní veterných elektrární v akceleračných zónach má navyše stanovisko dotknutej obce k súhlasu so stavebným zámerom zákonom záväzný charakter.

„Práve tu sa kritici veterných elektrární cielene a často aj cez dezinformácie a ignorovanie znenia platných zákonov snažia vyvolávať dojem, že stanoviská obcí a miest nemajú žiadnu váhu pri povoľovacom procese. Nie je to pravda. Obce majú dôležité zákonné práva a táto príručka im má pomôcť lepšie sa v nich orientovať a využívať ich,“ dodáva Dana Mareková z Klimatickej koalície.

Pri akceleračných zónach štát zlyhal

SAPI aj na jeseň 2025 verejne kritizovala spôsob prístupu k samospráve zo strany štátom kontrolovanej Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS). Tá začala posudzovanie dvoch akceleračných zón bez predchádzajúcej dostatočnej komunikácie s dotknutými samosprávami a ich obyvateľmi. Podľa asociácie tak štát zbytočne vyvolal neistotu a vytvoril priestor na ešte výraznejšie šírenie obáv a nepravdivých informácií priamo v obciach, ale aj na sociálnych sieťach.

Vytváranie akceleračných zón priamo vyplýva z článkov 15c a 16a revidovanej európskej smernice o obnoviteľných zdrojoch (tzv. RED III). Štát týmto krokom síce zjednodušuje a urýchľuje povoľovacie procesy, no developerom rozhodne nedáva bianko šek na výstavbu veterných parkov. Posudzovanie vplyvov na okolie a jeho obyvateľov teda naďalej podlieha jasným pravidlám.

„Každá elektráreň, nielen veterná, potrebuje akceptáciu miestnej komunity. Platí to obzvlášť pre akceleračné zóny. Preto je dobré pripravovať ich so zapojením dotknutej samosprávy už od začiatku,“ uvádza J. Lacko.

Príležitosť nielen pre ekonomiku

Veterná energetika pritom pre Slovensko predstavuje významnú ekonomickú príležitosť. Veterné elektrárne patria totiž podľa medzinárodných porovnaní k najlacnejším novým zdrojom elektriny, z čoho by profitovali nielen domácnosti, ale najmä slovenský priemysel. Ich prínosy sa však netýkajú len ekonomiky a krajiny ako celku. Ako ukazujú desiatky rokov skúseností z iných krajín, sú prínosom aj pre obce a mestá, ale aj ich obyvateľov.

Samosprávy majú práve vďaka všetkým legislatívnym pákam priestor rokovať s investormi o pravidelných finančných príspevkoch, investíciách do miestnej infraštruktúry, škôl, športovísk či komunitných fondov.

„Veterná elektráreň nemusí byť pre obec len stavbou na horizonte. Môže byť zdrojom nových príjmov, investícií a práce aj pre miestnych ľudí. Slovensko potrebuje domácu a cenovo dostupnú elektrinu. Regióny potrebujú rozvojové impulzy. Tieto dve potreby sa môžu veľmi dobre dopĺňať. Podmienkou je férový prístup k diskusii na oboch stranách postavený na odborných argumentoch,“ uzatvára J. Lacko.