Viera Šefferová Stanová z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne upozorňuje, že toto záplavové územie s rozlohou 12 km2 je na Slovensku unikát. „Väčšina takýchto mokradí totiž bola zničená reguláciou tokov a odvodnením,” vysvetľuje.

Pri dôležitosti tohto prírodného prostredia poukazuje na fakt, že počas záplav sa na Devínskom jazere vytvára tzv. fenomén riečneho jazera, ktorý zadržiava povodňové vody a pôsobí ako prirodzená ochrana širokého okolia pred záplavou. „Väčšinu územia pokrývajú aluviálne lúky, lužné lesy a tzv. mŕtve ramená, ktoré sú zvyškom pôvodného toku rieky. Tieto mokrade sú schopné zachytávať záplavové vlny a spomaľujú odtok,” vysvetľuje Šefferová Stanová.

Zároveň pripomína, že lúky v alúviu Moravy, ktoré formujú jarné i letné zvýšené prietoky v Morave a Dunaji, patria svojou druhovou bohatosťou k biotopom európskeho významu. „Na území Slovenska, Českej republiky a Rakúska zaberajú 3450 ha a vytvárajú najväčší komplex lúk tohto typu v strednej Európe, čo svedčí o ich celkovej vzácnosti,” priblížila špecialistka na biodiverzitu. „Lúky poskytujú stanovište a významný zdroj potravy pre širokú paletu vtáčích druhov, vrátane mnohých vzácnych a ohrozených druhov,” vysvetľuje ich ďalší význam.

Význam vody, ktorá sa pri zvýšenom prietoku rozleje do okolitej krajiny, zdôrazňuje aj Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ). „Naberie si živiny, uloží sedimenty, vymelie brehy. Rozbehne krajinotvorné procesy vo veľkom štýle, na ktoré je viazané  množstvo rastlinných a živočíšnych druhov,” objasňujú úlohu vody aktivisti.

Dôležitosť tohto procesu sa zvyšuje práve v čase klimatických zmien. „Voda v krajine je obrovským darom. Mali by sme sa znova naučiť na ňu takto pozerať, zadržiavať a spomaľovať ju v krajine tam, kde máme na to priestor. A ona nám potom na oplátku nebude spôsobovať toľko škôd na miestach, kde to nečakáme,” prízvukuje BROZ.