Počas druhej svetovej vojny zomrelo približne 500 000 Rómov prenasledovaných na etnickom princípe a vystavených rasovo motivovanému násiliu. V tom čase to znamenalo najmenej štvrtinu celkovej rómskej populácie v Európe.

Rómskym holokaustom nazývame pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o vyhladenie Rómov v Európe počas druhej svetovej vojny. Norimberské zákony, ktoré prijal Ríšsky snem 15. septembra 1935, vyhlásili Rómov a Židov za "nepriateľov rasovo čistého štátu". Odopreli im nemecké občianske práva a vystavili ich "Sonderbehandlung", čiže zvláštnemu zaobchádzaniu, čo v praxi znamenalo začiatok deportácií do táborov smrti a premyslené vyvražďovanie.

Na Slovensku podľa sčítania obyvateľstva z roku 1938 žilo 26.265 rómskych obyvateľov, skutočný počet sa však odhaduje na dvojnásobok. Perzekúcie voči Rómom prebiehali viacerými spôsobmi.

V prvom období to boli snahy o likvidáciu kočovného spôsobu života. Druhé obdobie, už pod priamou okupáciou Slovenska nacistickým Nemeckom, malo omnoho brutálnejší charakter a je poznačené predovšetkým vytvorením zaisťovacieho tábora pre Rómov v Dubnici nad Váhom. Tam po prepuknutí epidémie škvrnitého týfusu zavraždili Nemci 23. februára 1945 všetkých chorých Rómov.

Odohrali sa aj ďalšie prípady vraždenia Rómov na Slovensku ako napríklad v Kremničke, vo Zvolene a v Brezne. Celkový počet rómskych obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje približne na tisíc.

V roku 2015 vyhlásil Európsky parlament 2. august za Pamätný deň rómskeho holokaustu, čím si obyvatelia starého kontinentu pripomínajú okolo pol milióna európskych Rómov zavraždených nacistami v okupovanej Európe.

Európska komisia prijala v roku 2020 Strategický rámec EÚ pre Rómov, cieľom ktorého je poskytnúť všetkým Rómom príležitosť naplno využiť svoj potenciál. Komisia za týmto účelom stanovila komplexný trojpilierový prístup: rovnosť so všetkými ostatnými členmi spoločnosti, sociálne i ekonomické začlenenie a plnohodnotná účasť na politickom, sociálnom, ekonomickom a kultúrnom živote.