Každý z nás to už zažil. Zvoní zvonček, vy zdvihnete a zrazu je za dverami niekto, koho ste nevideli už dlhšiu dobu. Každopádne, v kútiku duše ste dúfali v dlhší časový interval. Pár rokov by bolo ideálnych. Otvárate a pokúšate sa aspoň tváriť príjemne.  

No čo už, máte neželanú návštevu.   

Ale čo ak váš domov navštívil ”niekto” už dávno a vy o tomto návštevníkovi ani netušíte? A určite neviete, že toto môže byť ten najhorší návštevník v živote. Ak bývate (alebo pracujete) na prízemí, na 99 % je už u vás. Ale nevidíte ho a ani necítite.

Je to radón.

Radón je tu po milióny rokov. Je to, ako už viete, plyn bez vône a farby. Je rádioaktívny a pochádza z geologického podložia. Konkrétne z rádioaktívnej premeny uránu a tória, kde izotop radónu Rn-222 vyžiari pri svojom polčase premeny 3,82 dňa alfa časticu a rozpadá sa na ďalšie dcérske produkty ako polónium, bizmut, až na stabilné olovo. Radón sám o sebe je inertný plyn a patrí do skupiny vzácnych plynov, spolu s neónom, argónom a ďalšími. Avšak po vyžiarení alfa častice sú už dcérske produkty kovovej a stále rádioaktívnej povahy a absorbujú sa na aerosoly a prachové častice, ktoré sa zachytávajú na pľúcnych tkanivách.

No a po určitom čase môže vzniknúť problém. Veľký problém.

Človek je prirodzene vystavený prírodnému ožiareniu a napríklad podľa UNSCEAR (United Nations Scientific Committee on the Effects of Atomic Radiation) predstavuje rádioaktivita z podložia až 55 % celkového ožiarenia za rok.

Už dávno v minulosti boli popisované nezvyčajné choroby dýchacích ciest u baníkov. Avšak až po objavení prirodzenej rádioaktivity Henri Becquerelom v roku 1896, ďalšom bádaní Marie-Sklódowskej-Curie s  jej manželom Piérrom a výskume, ktorý trvá už skoro 130 rokov, dnes vieme s istotou pripísať niektoré tieto choroby a súvisiace úmrtia radónu

Radón je celosvetovo druhou najčastejšou príčinou rakoviny pľúc a priedušiek. V závislosti od krajín sa pohybuje štatistika od 8 do 16 percent. Na základe výsledkov prieskumu, ktorý bol vykonaný v 90-tych rokoch na území Slovenskej republiky, bola odhadnutá priemerná celoročná efektívna dávka na obyvateľa 1,8 mSv a použitím multiplikatívneho modelu bol stanovený odhad počtu prídavných úmrtí na zhubný nádor pľúc 14 na 100 000 obyvateľov Slovenskej republiky v dôsledku ožiarenia radónom vo vnútornom ovzduší budov. Slovensko je identifikované ako krajina so zvýšeným množstvom radónu a ročne sa bavíme o 600-800 ľuďoch diagnostikovaných kvôli prostrediu so zvýšenou koncentráciou radónu, v ktorom žijú alebo pracujú. Podľa ďalšieho výskumu je radón v Európe zodpovedný za 2% z celkového počtu nádorových ochorení. Radón je všade, ale otázka je v akom množstve.  

Dobrou správou je, že v najväčšej koncentrácii sa nachádza vždy v podzemných a prízemných priestoroch. Takže pri viacpodlažných budovách nie je radón vo vyšších poschodiach rizikový. A ďalšou dobrou správou je, že množstvo radónu, resp. jeho objemová aktivita sa v dnešnej dobe dajú spoľahlivo merať. Dôležité je merať dlhodobo a s certifikovanými detektormi, ktoré zaručia čo najspoľahlivejší výsledok merania.

Okrem toho, merať radón je pre majiteľov alebo správcov budov s pobytovými priestormi povinnosť. A to podľa zákona č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spoločnosť, ktorá merania vykonáva, musí mať registráciu od príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, pričom legislatívou uznané merania musia trvať minimálne tri mesiace.

Radón je všeobecne odporúčané merať 8-12 mesiacov, aby sa zistila priemerná ročná koncentrácia vo vnútornom ovzduší. Referenčná úroveň pre objemovú aktivitu radónu je 300 Bq/m³ (becquerel na meter kubický). Čo je na radóne zaujímavé je, že počas vykurovacej sezóny sa vplyvom teplotného gradientu jeho objemová aktivita zvyšuje aj desaťnásobne. Preto je dôležité pokryť meraniami najmä obdobie od septembra do marca.

Radón sa do pobytových priestorov dostáva rôznymi spôsobmi. Dokonca v prípade starších budov, postavených v minulosti zo škvarobetónových tvárnic, sa radón uvoľňuje aj zo stavebného materiálu. Radón má rád aj podzemnú vodu a ak ju máme v kohútikoch, rovnako to môže prispieť k celkovému ožiareniu.

Toto je dôležité najmä po dlhodobých meraniach, keď pri prekročení referenčnej úrovne 300 Bq/m³ sa zdroj radónu v budove identifikuje ďalšími metódami. Príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva potom rozhoduje o nápravných opatreniach, ktoré musí podľa spomínaného zákona v nasledujúcich troch rokoch zabezpečiť majiteľ alebo správca budovy.

Tým sa zabezpečí, že neželaná návšteva bude nadlho preč. Ale začať treba vždy meraniami.

Na záver si treba povedať, že škoda, že sa nedá odmerať neželanosť všetkých návštev (bolo by inak štatisticky zaujímavé zistiť, ktorá osoba napadla čitateľov ako prvá). Ale nemôžeme mať v živote všetko. Zdravý vzduch doma, bez radónu, áno.

www.radonova.sk

POUŽITÁ LITERATÚRA

• WHO Handbook on Indoor Radon. 2009. A Public Health Perspective. Edited by H. Yeeb and F. Shannoun.
• Darby, S. at al. 2006. Residential radon and lung cancer – detailed results of a collaborative analysis of individual data on 7148 persons with lung cancer and 14 208 persons without lung cancer from 13 epidemiologic studies in Europe. Scand J Work Environ Health 2006, 32 suppl 1:1 – 84.
• Vičanová, M. 1997. Trendy riešenia radónovej problematiky v pobytových priestoroch. Rádioaktivita v životnom prostredí. Spišská Nová Ves. 34 – 37.
• Vičanová, M., Nikodémová, D., Pinter, I. 2003. Odhad zdravotného rizika obyvateľstva SR z expozície radónu v pobytových priestoroch. Zborník 5. Banskoštiavnické dni. Banská Štiavnica. 124 – 131.
• Európsky kódex proti rakovine. Dostupný na internete: <Európsky kódex proti rakovine - Hlavná stránka>.
• Zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 57/2024 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obmedzovaní ožiarenia pracovníkov a obyvateľov z prírodných zdrojov ionizujúceho žiarenia.