Radostná správa je kresleným príbehom o zrode dvojice L+S, je genézou vzniku láskavého humoru na slovenskej divadelnej scéne. Radostná správa bola druhá a zároveň posledná autorská hra, ktorú Milan Lasica s Júliusom Satinským uviedli v 60. rokoch v bratislavskom Divadle na korze.
Kniha a teraz aj výstava nesie rovnomenný názov „Radostná správa“. Publikácia vznikla z iniciatívy vydavateľstva Monokel, z pera dramaturga, scenáristu a spisovateľa Petra Gärtnera, výtvarne spracovaná a ilustrovaná vystavujúcim autorom - Ďurom Baloghom. Ide o prvý výraznejší komiksový počin v jeho tvorbe.
Komiks Radostná správa zachytáva krátke obdobie vzniku a zániku Divadla na korze (1968 - 1971) a tvorivé začiatky Lasicu a Satinského. V pozadí príbehu sa odohráva spoločenský život a príbeh Československa v 60. rokoch. Torzá dialógov sú veľmi trefne vyňaté z kníh Nečakanie na Godota (Tatran, 1969) a Lasica, Satinský a vy (Tatran, 1970). Nosnými postavami deja sú Lasica, Satinský a jednou z hlavných postáv komiksu je aj významný slovenský spisovateľ, šéfredaktor Kultúrneho života, Kornel Földvári.
Lasica a Satinský sú superhrdinovia svojej doby. S nepriazňou dňa bojujú svojimi zbraňami, intelektom a humorom, ktorý je im vlastný - trochu absurdný, ironický, s dávkou paródie a nečakanou pointou. Ich tvorba je novátorská a veľmi odvážna, posúvajú bežné životné situácie do absurdity, napríklad v dialógu Telefón. Súčasťou expozície je aj telefón zo 60. rokov, ktorý spolu s rozmernou ilustráciou Ď. Balogha odkazuje na tento ikonický dialóg. Autor pre účel výstavy vyhotovil aj makety hlavných protagonistov, ktoré sú umiestnené vo výstavnej sieni.
Ďuro Balogh je vynikajúci kresliar, pri ilustrovaní komiksu Radostná správa pracoval s výraznými kontrastmi a hypertrofiou dobra a zla. Sekvenčným radením dejovo a obsahovo naplnených obrázkov a strihov umocnil silu príbehu.
Celá výstava je koncipovaná chronologicky a zachytáva pomerne veľkú časť deja. Nie je však iba výňatkom z knihy, výstava je doplnená o návrhy a pôvodné skice, ktoré predchádzali výslednému knižnému dielu. Autor tak prezentuje výsledok, ale aj cestu k nemu a možné „slepé uličky“, dvojročný proces a kreovanie hlavných postáv a charakterov. V prípravnej skici má Ďuro Balogh veľmi uvoľnený rukopis, odkrýva svoje kresliarske majstrovstvo a cit pre detail. Komiks má čiernobielu farebnosť a jediným farebným akcentom je obálka knihy, ktorá je červená.
Dialógy v Radostnej správe očakávajú dospelého čitateľa, no výtvarná forma spracovania postáv je blízka aj mladšiemu divákovi. Lasica a Satinský sú zobrazení ako dospelé osoby, ale ich individuálne karikatúrne stvárnenie je zo sveta detskej ilustrácie, je plné optimizmu a jemných čŕt, výraznej hravosti a gestikulácie. Príbeh prechádza z divadelnej do knižnej kultúry a cez galerijný priestor dostáva nové možnosti interpretácie.
Výstava je otvorená do 28. mája 2022
