Jej pilierom má byť recyklácia, no to je len odklad celého problému. V diskusnej relácii na TABLET.TV to vyhlásil generálny riaditeľ spoločnosti Kosit Marián Christenko. 

„Nie je to problém chýbajúcich recyklačných kapacít. Renesancia, ktorá sa týka EÚ, súvisí s prechodom z lineárnej ekonomiky na obehovú. Namiesto cyklu kúp, spotrebuj a zhoď sa snaží spájať celý okruh, najmä výrobcov s recyklačnými kapacitami. Recyklácia plastov je iba odklad problému, lebo sa nemôže recyklovať donekonečna,“ konštatoval Christenko, podľa ktorého sú možné dve riešenia.       

„Buď nahradiť obaly z fosílnych materiálov plne biodegradovateľnými materiálmi, alebo motivovať výrobcov, aby používali materiály, ktoré sú dobre recyklovateľné, ale aj dobre oddeliteľné. Ak sa produkt dostane do odpadu, musí byť jednoduché z neho oddeliť jednotlivé zložky,“ dodal Christenko.       

Európska komisia (EK) prijala v roku 2018 prvú celoeurópsku stratégiu pre plasty. Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič pre TASR upozornil, že túto stratégiu treba vnímať v ekologickej rovine aj ako modernizáciu európskej ekonomiky.       

Komisia oznámila, že stratégia pre plasty má zmeniť spôsob, akým sú plastové výrobky navrhované, vyrábané, používané a recyklované. Jedným z kľúčových prvkov tejto stratégie je recyklácia. EÚ každoročne vyprodukuje takmer 26 miliónov ton plastového odpadu, pričom menej ako 30 % recykluje.       

Komisia dodala, že hlavným cieľom stratégie pre plasty je chrániť životné prostredie a súčasne podporovať inovácie. Podľa jej plánov budú všetky plastové obaly na trhu EÚ recyklovateľné do roku 2030 a zámerné používanie mikroplastov bude obmedzené.