Vláda návrhom štátneho rozpočtu na rok 2026 pokračuje v nevyhnutnej konsolidácii a ozdravovaní verejných financií. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu upozorňuje na pretrvávajúce riziká, ktoré môžu viesť k prehĺbeniu konsolidačnej únavy a rezignácii podnikateľských subjektov či verejnosti na potrebu šetrenia. Po dvoch kolách konsolidácie, ktoré vygenerovali 4,7 miliardy eur, má tretí balíček priniesť ďalších 2,7 miliardy eur. Napriek tomu štát potrebuje len na dofinancovanie Sociálnej poisťovne 2,3 miliardy a ďalšie dve miliardy bude musieť zaplatiť za riadenie svojho rastúceho dlhu. Hrubý dlh verejnej správy dosiahne 62,8 % HDP, teda viac ako 90 miliárd eur. To znamená, že na vrub každého občana pôjde 16 700 eur, čo je medziročný nárast o 1 200 eur.
„Tento vývoj aj napriek konsolidácii signalizuje horšie časy a v roku 2028 by mohol dlh štátu atakovať hranicu 100 miliárd eur, čo je pri pohľade na výdavky štátneho rozpočtu skoro štvornásobok jeho príjmov. V troch roky by nás tak len správa štátneho dlhu mohla stáť viac ako 2,6 miliardy,“ uviedol predseda národnej autority pre externú kontrolu Ľubomír Andrassy.
V posledných troch rokoch niesli ťarchu konsolidácie najmä občania, zatiaľ čo štát rezignoval na reformu fungovania štátnych a verejných inštitúcií. Formálne síce šetrí na prevádzke a zamestnancoch štátu, no zásadne nezreformoval najväčšie výdavkové položky na sociálnu, dôchodkovú oblasť, verejné zdravotníctvo a zefektívniť riadenie štátu nepomohli ani niekoľkomiliardové investície do informatizácie a digitalizácie. Výsledkom je, že efektivita štátu sa zhoršila a Slovensko je na tom horšie ako v roku 1996. Index efektívnosti verejnej správy Svetovej banky ukazuje, že Slovensko ako jediná krajina Vyšehradskej štvorky za obdobie rokov 2014 až 2023 kleslo, a to z hodnoty 0,8 na 0,2, čo nás radí na 24. miesto z 27 krajín Európskej únie.
Najväčší objem peňazí, bezmála 20 % z celkových rozpočtových výdavkov pôjde na sociálne zabezpečenie. Výdavky na dôchodkové poistenie sa za posledných desať rokov zdvojnásobili zo 6,4 na 12,6 miliardy eur a v budúcom roku sa predpokladajú vo výške 13,3 miliardy. Naopak, podpora rodín klesne o viac ako 100 miliónov eur, najmä pri dávkach ako príspevok na dieťa, rodičovský príspevok či príspevok pri narodení dieťaťa. Slovensko má zároveň najnižšiu pôrodnosť od vzniku republiky – len 8,5 narodených detí na 1 000 obyvateľov, čo je najmenej za posledných 30 rokov. Už takmer milión ľudí na Slovensku sa dostalo do pásma chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Regionálne rozdiely sú obrovské, kým v Bratislavskom kraji je ohrozených 8,6 % ľudí, v Prešovskom až 28 %. Medzi najohrozenejšie skupiny patria osamelí rodičia s jedným a viac deťmi, takzvané neúplné domácnosti, z ktorých je každá tretia ohrozená chudobou.
Do zdravotníctva má v roku 2026 pritiecť viac ako 10,6 miliardy eur, oproti tomuto roku tak výdavky vzrastú o 935 miliónov eur. Na pokrytie zvýšených výdavkov bude využitých aj 358 mil. eur z najväčšieho príjmového konsolidačného opatrenia v podobe navýšenia zdravotných odvodov zamestnanca o 1 percentuálny bod. Väčšina nárastu finančných prostriedkov smeruje na mzdy zdravotníkov a lieky, bez jasného efektu pre pacienta. Slovensko podľa štúdie časopisu The Lancet patrí medzi krajiny EÚ s najvyššou mierou neefektívnosti zdravotníctva – v roku 2022 bola nižšia ako v roku 1995. Ak by dnes Slovensko využívalo zdroje v zdravotníctve efektívne, priemerný občan by mohol žiť v zdraví o 3,5 roka dlhšie. „Ministerstvo zdravotníctva zrušilo rozdelenie bezmála 9 miliárd verejného zdravotného poistenia podľa typov zdravotnej starostlivosti priamo v rozpočte štátu, čím sa stráca transparentnosť a kontrola nad využitím týchto zdrojov,“ konštatuje predseda NKÚ a dodáva, že zadlženie štátnych nemocníc dosahovalo v prvom polroku 2025 až 1,3 miliardy eur. Ďalšie významné riziko v slovenskom zdravotníctve predstavujú lekári, z ktorých viac ako štvrtina má vyšší vek ako 65 rokov, ide najmä o všeobecných lekárov a pediatrov.
Konsolidácia na výdavkovej strane nemá reálne kontúry. Podrobne je rozpracovaných 375 mil. eur a samosprávy by mali plošne šetriť v prípade obcí 10 % a vyšších územných celkov 15 % prevádzkových výdavkov. Ďalšou z rizikových položiek konsolidačného balíka vo výške 420 mil. eur zostáva aj energopomoc, keďže štát pôvodne očakával, že tento nesystémový nástroj bude hradený z európskych zdrojov. EÚ však neumožňuje čerpať zdroje na kompenzácie cien energií, nakoniec to teda pôjde na vrub štátneho rozpočtu.
NKÚ dlhodobo upozorňuje, že štát nemá stratégiu správy a využívania svojho majetku. Zároveň dochádza k extrémnemu nárastu závislosti štátu od externých služieb a prenajatých priestorov. Výdavky na nájom medziročne vzrástli o 21 % a štát za ne ročne platí viac ako 100 miliónov eur, zatiaľ čo stovky jeho vlastných nehnuteľností chátrajú. Paradoxom je, že štát v minulosti predal budovu Presscentra na bratislavskom nábreží Dunaja, kde si dnes od súkromnej spoločnosti prenajíma priestory Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a ďalšie štátne inštitúcie za desiatky miliónov eur. Podobne nájom v súkromných priestoroch využíva aj Ministerstvo cestovného ruchu a športu, rezort školstva, Štatistický úrad či Úrad pre územné plánovanie.
Konsolidácia verejných financií naďalej stojí najmä na zvyšovaní príjmov, zatiaľ čo úspory na výdavkoch zaostávajú. Ide o krátkodobé opatrenia bez dlhodobejšieho vplyvu na udržateľnosť verejných financií. Navyše, návrh zákona roka sa čoraz viac stáva uzavretým dokumentom, ktorý sa neprerokúva s odbornou verejnosťou ani so sociálnymi partnermi, čo je v rozpore s princípmi OECD o transparentnom a inkluzívnom rozpočtovom procese. „Rozpočet nemôže byť len technickým cvičením úradníkov, ale otvoreným procesom, do ktorého majú právo aktívne vstupovať občania, odborníci a najmä sociálni partneri. Takáto otvorenosť je kľúčová pre posilnenie kontroly nad využívaním verejných zdrojov,“ približuje postoj NKÚ šéf kontrolórov Ľ. Andrassy. Transparentnosť rozpočtu znamená aktívnu komunikáciu. Štát má vysvetľovať svoje ciele, priority aj reálne výsledky hospodárenia. Každý, nielen vláda, ale aj poslanci či verejnosť, by mal mať prístup ku komplexným informáciám, aby mohol posudzovať, či sa verejné zdroje rozdeľujú v súlade s verejným záujmom.
Ekonomický rast Slovenska zostáva slabý, v tomto roku má dosiahnuť len 0,8 % a v budúcom sa očakáva 1,3 %. Vývoj ovplyvňuje vojnový konflikt na Ukrajine, geopolitické napätie aj zavádzanie reštrikčných opatrení zo strany USA v podobe ciel. Rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami verejnej správy vo výške 67,9 miliardy eur, z čoho bezmála polovicu spotrebuje samotný štát. Pri očakávaných príjmoch verejnej správy na úrovni 62 miliárd to znamená schodok 5,9 mld. eur.
Kontrolný úrad upozorňuje, že dodatočné finančné zdroje z konsolidácie pohlcujú napríklad výdavky na 13. dôchodky (910 mil.), predčasné dôchodky (260 mil.), obedy zadarmo (185 mil.) a vlaky zadarmo či pokračujúca nesystémová energopomoc. Tieto opatrenia obmedzujú priestor na skutočné reformy a zvyšujú riziko konsolidačnej únavy. Bez zásadných systémových zmien, adresného prideľovania sociálnych dávok a efektívneho riadenia výdavkov sa konsolidácia môže vyčerpať a deficit verejných financií zostane vysoký. Rizikom pre rok 2026 je aj povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet, pričom podľa NKÚ aj Európskej komisie sa napriek opakovaným konsolidačným snahám očakáva v roku 2027 deficit na úrovni 5,1 % HDP.