Elektromobilita má potenciál zmeniť dopravu na ekologickejšiu a udržateľnú. Na Slovensku zatiaľ jej rozvoj naráža na systémové bariéry, slabé riadenie a nevyužitý európsky kapitál. Predbežná štúdia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR ukázala, že krajine v tejto oblasti chýba silný líder aj koordinovaná stratégia, ako splniť záväzky uhlíkovej neutrality do roku 2050. Rozvoj elektromobility brzdia aj vyššie vstupné náklady a slabá podpora spotrebiteľov. Ide pritom o odvetvie s významným environmentálnym aj ekonomickým prínosom. Závery predbežnej štúdie, ale aj zistenia z desiatich posledných publikovaných kontrol zaslal predseda úradu Ľubomír Andrassy trom najvyšším ústavným činiteľom – prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu a premiérovi Robertovi Ficovi.

„Elektromobilita bude bezpochyby zohrávať kľúčovú úlohu v transformácii dopravy aj energetiky. Som presvedčený, že Slovensko by sa malo zamerať na lepšiu koordináciu opatrení, podporu inovácií a efektívne využívanie zdrojov,“ zdôraznil Ľ. Andrassy s tým, že národní kontrolóri, ktorí spracovali predbežnú štúdiu, vykonajú budúci rok výkonnostný audit zameraný na podporu elektromobily. V tom čase by mali byť už zrealizované zásadné opatrenia pre rozvoj tohto druhu dopravy a bude možné hodnotiť ich prínos komplexne.

V roku 2024 sa celosvetovo predalo približne 17 miliónov batériových elektromobilov (BEV), čo predstavuje 25 % nárast oproti predchádzajúcemu roku. Prevažná väčšina predaja sa sústredila do troch regiónov – Číny (65 %), Európy (17 %) a USA (9 %). V roku 2023 bolo v Európe približne každé piate predané vozidlo elektrické a tento rok by to mal byť už každý štvrtý nový automobil. Na slovenských cestách bolo ku koncu roka 2024 evidovaných približne 15 500 batériových elektromobilov, čo predstavuje viac ako 50 % medziročný nárast. „Tento dynamický rast však treba vnímať v kontexte nízkej východiskovej základne. Elektromobily stále tvoria len zlomok celkového vozového parku na Slovensku. Približne polovica všetkých registrácií elektromobilov pripadá na Bratislavský kraj a tri štvrtiny registrácií sú naviazané na právnické osoby,“ upozornil predseda kontrolórov. Podľa EUROSTAT-u predstavovali elektrické vozidlá v roku 2023 iba 0,3 % všetkých áut na Slovensku, pričom prognózy ministerstva hospodárstva rátali so 7 % a celkovým počtom 22 000 BEV. Reálny vývoj však zaostáva za očakávaniami. Pre porovnanie, v krajinách, ktoré dominujú rebríčku podielu elektromobilov na celkovom počte nových registrácií, dosahujú tieto čísla výrazne vyššie hodnoty. Napríklad v Nórsku v roku 2023 tvorili elektromobily až 93 % všetkých registrácií, vo Švédsku 60 % a v Rakúsku približne štvrtinu.

Národní kontrolóri v záveroch predbežnej štúdie ďalej konštatujú, že Slovensko si neplní viaceré záväzky voči EÚ. Mešká s národným rámcom pre alternatívne palivá, neposkytlo Európskej komisii údaje o počte BEV a nabíjacích staníc a neurčilo organizáciu zodpovednú za poskytovanie informácií o statických a dynamických dátach. Míľnik vybudovať nabíjaciu infraštruktúru základnej TEN-T siete do konca roka 2025 je ohrozený a zrejme nebude splnený načas. Slovensku hrozí, že do júna 2026 nestihne využiť alokované zdroje na výstavbu nabíjacej infraštruktúry z plánu obnovy a odolnosti. Kontrolóri upozorňujú, že nové znenie vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike znevýhodňuje prevádzkovateľov nabíjacích staníc. Na Slovensku bolo ku koncu roka 2024 evidovaných 2 424 verejných nabíjacích bodov, 38 % z nich tvorili rýchlonabíjačky. Na jeden nabíjací bod pripadá približne 6 elektromobilov, čo naznačuje, že kapacita siete zatiaľ postačuje. Národná stratégia rozvoja elektromobility z roku 2015 a akčný plán ale nereflektujú na aktuálne technológie a ani súčasnú legislatívu. „Je nevyhnutné vypracovať nový akčný plán alebo upraviť stratégiu rozvoja elektromobility, ktorá zohľadní aktuálny stav a stanoví jasné ciele vrátane počtu batériových elektrických vozidiel. Treba pripomenúť, že efektívne riadenie si vyžaduje nastavenie merateľných ukazovateľov,“ uviedol predseda NKÚ SR.

Od poslednej sumárnej správy pre ústavných činiteľov z činnosti NKÚ SR bolo spolu ukončených a zverejnených 10 kontrol, preverených bolo 50 subjektov. Zdravotníctvo je verejná politika, ktorá sa týka každého občana a na ktorú štát po sociálnej oblasti vynakladá druhý najvyšší objem financií. Aj preto mu kontrolný úrad pravidelne venuje pozornosť a od roku 2018 realizoval spolu 17 kontrol zameraných na rôzne oblasti zdravotníctva. V posledných dvoch kontrolách, ktorých závery poslal NKÚ ústavným činiteľom, sa úrad zameral na problematiku úhradových mechanizmov zdravotných poisťovní a na záväzky zdravotníckych zariadení. Zistenie, že hlavným problémom slovenského zdravotníctva nie je nedostatok peňazí, ale ich nesprávne rozdelenie v systéme, otvorilo dôležitú verejnú diskusiu. Štát, v zastúpení ministra zdravotníctva a premiéra, musí začať robiť zásadné systémové kroky.

Ďalším dlhodobo monitorovaným subjektom je Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), ktorá mala v minulosti pre netransparentnosť a korupčné kauzy pozastavenú akreditáciu. Posledná kontrola národnej autority pre externú kontrolu ukázala, že platobná agentúra má nastavené protikorupčné opatrenia a vykonala v tejto oblasti za ostatné tri roky nevyhnutné opatrenia. Ich realizácia v praxi však naráža na personálne a odborné limity, slabé kontrolné mechanizmy a nízku mieru transparentnosti procesov. Je potrebné protikorupčné opatrenia „z papierov“ preniesť do praxe. Ľ. Andrassy pripomína, že národní kontrolóri na základe auditu v PPA finalizujú špeciálnu protikorupčnú metodiku na odhaľovanie podvodov a korupcie, ktorú predstavia aj kolegom na medzinárodnej úrovni. 

V súvislosti s finančnou politikou štátu sa kontrolóri tentokrát pozreli na fungovanie Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Pri riadení, správe a manažovaní štátneho dlhu neidentifikovali významné nedostatky. Rezervy sú ale v strategickom plánovaní a transparentnom informovaní. Na financie sa zamerala aj kontrola súdnej reformy, kontrolóri sa v tomto prípade pozreli na nedostatočné využívanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. „Aj táto kontrola potvrdila dlhodobý problém Slovenska, a to, že sa nedarí výraznejšie zlepšiť čerpanie európskych fondov,“ dodal šéf NKÚ. Enviroproblematika tiež patrí medzi oblasti, ktoré sú pravidelne v hľadáčiku kontrolórov. Na základe kontroly upozorňujú, že Slovensku stále chýba zákon o zmene klímy, ktorý by jasne stanovoval povinnosti a ciele pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Neprijatie tejto normy môže poškodiť medzinárodné renomé Slovenska, keďže za tento záväzok hlasovala v roku 2021 v europarlamente aj časť vtedajších slovenských europoslancov. Kontrolóri sa pozreli aj na kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia a vyzývajú na ich prehodnotenie a zreformovanie systému. Kontrola katastrálnych odborov okresných úradov ukázala, že vo významnej miere si neplnili zákonné lehoty pri rozhodovaní o vkladoch. Najviac oneskorených vkladových konaní bolo v roku 2022, keď po lehote vybavili takmer tretinu z doručených návrhov.