Slovensko momentálne stojí pred rozhodnutím, ako po roku 2026 pokračovať vo financovaní obnovy budov. Európske fondy a Plán obnovy sa míňajú, no investičný dlh v budovách je obrovský. Zároveň prichádzajú nové európske pravidlá, ktoré určia, ako rýchlo a v akom rozsahu bude Slovensko musieť budovy modernizovať. O tejto situácii diskutovali zástupcovia samospráv, prislúchajúcich ministerstiev a úradov i súkromného sektora na konferencii s názvom Peniaze sa míňajú, povinnosti pribúdajú: Čo prinesú smernice EPBD a EED a ako obnovíme Slovensko po roku 2026?, ktorú organizovalo občianske združenie Budovy pre budúcnosť spoločne so Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska.
Za Združenie miest a obcí Slovenska sa konferencie zúčastnil jeho podpredseda a tiež primátor mesta Liptovský Hrádok Branislav Tréger, ktorý vystúpil s príhovorom k téme financovania obnovy budov v správe samospráv a následne sa zúčastnil aj panelovej diskusie. Podpredseda ZMOS upozornil na finančnú „podvýživenosť“ samospráv a zdôraznil, že momentálne nie je ani tak dôležité z akých konkrétnych zdrojov budú v budúcnosti financie na obnovy budov k dispozícii. Významným faktorom bude v tomto prípade reakčný čas, pretože treba jednať rýchlo. „Na Slovensku sú veľké regionálne rozdiely. Napriek tomu sa už mnohým samosprávam podarilo, vďaka spojeniu rozličných zdrojov financovania v rámci jednotlivých projektov, efektívne zrekonštruovať rôzne typy verejných budov. Sú to príklady dobrej praxe, ktoré samosprávy medzi sebou zdieľajú.“ Veľký problém vidí podpredseda ZMOS aj v obnove pamiatkových budov: „Ich obnova je na jednej strane regulovaná pamiatkovými úradmi, ktoré nariaďujú použitie drahých materiálov, ale na druhej strane sa štát na ich obnove finančne nepodieľa."
„Mestá pripravujú projekty, aj keď nevedia, kedy budú ďalšie výzvy. Robíme si energetický manažment budov, ktorý nám pomáha určiť, ktoré objekty treba primárne riešiť,“ vysvetlil Peter Wolf, viceprezident Únie miest Slovenska a primátor mesta Dubnica nad Váhom. Ako ďalej dodáva, bez eurofondov by v obnove budov napredovali len veľmi pomaly.
Diskutujúci sa zhodli na tom, že proces modernizácie budov bude úspešný, len ak budú štát, samosprávy a súkromný sektor spolupracovať. Dobrou praxou je realizovanie obnovy garantovanou energetickou službou (GES), kde súkromný sektor investuje zdroje, ktoré majiteľ budovy spláca z následných úspor energií. Dodávateľ je tak silno motivovaný, aby obnova prinášala aj reálne úspory a zníženie nákladov na energie.
„Celú obnovu budov na Slovensku nemôžeme postaviť na grantoch. Treba ich kombinovať s inými zdrojmi, a práve preto treba GES riadne ukotviť v zákone a v praxi podporiť,“ apeloval Marcel Lauko, riaditeľ Energy Centre Bratislava a predseda Správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb. Miroslav Mariáš zo Sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva SR potvrdil, že v pripravovanej novele zákona o energetickej efektívnosti budú adresované aj garantované energetické služby.
Okrem samospráv žiadajú jasné pravidlá a dlhodobý plán aj firmy. „Bez toho sa nevieme pripraviť, a to od investícií do výrobných liniek cez výrobu samotnú až po vyškolenie odborníkov, ktorí budú obnovu realizovať. V tomto je súkromným sektor partnerom tomu štátnemu,“ upozornil Peter Robl, predseda Správnej rady platformy Budov pre budúcnosť. Nejasná budúcnosť a pokles v stavebnom sektore budú podľa Pavla Kováčika, prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska dôvodom, prečo sa mnoho živnostníkov a drobných firiem presunie za prácou za hranice krajiny.