Štrnásť miest a obcí na východe Slovenska, ktoré prierezovo kontroloval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, predalo vlastné akcie vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti za približne tretinu ich menovitej hodnoty. Následne kúpili dlhopisy vydané obecnou vodárenskou spoločnosťou, ktorá zodpovedá spolu s akcionármi za prevádzku a rozvoj kritickej vodárenskej či kanalizačnej infraštruktúry. Hodnota majetku auditovaných obcí a miest sa tak jedným rozhodnutím znížila o bezmála 12,5 milióna eur.
Samosprávy sa zároveň dočasne vzdali akcionárskych práv – ich podiel na vodárenskej spoločnosti klesol z vyše 9 % na bezvýznamných 0,0002 %, čím obce a mestá nepriamo stratili kontrolu nad fungovaním spoločnosti a nebudú mať možnosť aktívne ovplyvňovať smerovanie vodárenskej politiky na východnom Slovensku.
Ukázala to kontrola národnej autority pre externú kontrolu, zameraná na nakladanie s dlhodobým finančným majetkom miestnych samospráv. Kontrolovaným obdobím boli roky 2022 až 2025. Štátni kontrolóri odporúčajú poslancom parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby iniciovali zmenu zákona o majetku obcí, ktorá sprísni pravidlá nakladania s finančným majetkom samospráv s dôrazom na transparentnosť a ochranu verejného záujmu.
„Starostovia, primátori či poslanci, ktorí podporili laxnú výmenu akcií za dlhopisy v strategickej spoločnosti, týmto krokom bezprecedentne povýšili krátkodobý finančný benefit v podobe výnosov z dlhopisov nad kľúčovú zodpovednosť samospráv voči občanom – a tou je zabezpečenie dodávok pitnej vody do domácností,“ približuje záver auditu predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Ten zároveň konštatuje, že dodávka pitnej vody je primárnou kompetenciou obcí a aj preto štát pred dvoma desiatkami rokov previedol bezodplatne svoj majetok na obecné vodárenské spoločnosti a samosprávy môžu byť ich jediným akcionárom.
Udržateľné financovanie samospráv závisí okrem iného aj od toho, ako hospodárne nakladajú s majetkom, ako sa o neho starajú a zhodnocujú ho. Dlhodobý finančný majetok, napr. akcie v obchodných spoločnostiach, sú významnou súčasťou celkového majetku samospráv. S ním musia obce nakladať maximálne transparentne, pod priamou verejnou kontrolou a verejný záujem má byť na prvom mieste.
„Starosta a ani primátor nie je vlastníkom samosprávneho majetku, a teda ani akcií vo vodárenskej spoločnosti. Tento majetok patrí obrazne povedané obyvateľom obce, mesta a štatutár samosprávy má v zmysle zákonných zásad dobrého hospodára rozhodovať primárne o jeho ochrane a rozvoji. Sme presvedčení, že to nemá byť o zahmlenom, nevýhodnom či až o jeho bezprecedentnom odpredaji. A pri strategickom majetku platí tento princíp dvojnásobne,“ približuje pohľad kontrolórov ich šéf Ľ. Andrassy.
Ako ukázal prierezový audit NKÚ, hodnota dlhodobého finančného majetku kontrolovaných samospráv klesla z bezmála 26 miliónov v roku 2022 na necelých 13,5 milióna eur v roku 2025. Dôvodom výrazného zníženia hodnoty majetku bol predaj ich akcií vo vodárenskej spoločnosti. Štrnásť kontrolovaných obcí vlastnilo spolu 632 671 akcií v účtovnej hodnote 20,9 milióna a menovitá hodnota jednej akcie bola 33 eur. Počas kontrolovaného obdobia došlo k prevodu až 632 656 akcií za 8,4 milióna, teda za cenu 13,28 eura za jednu akciu. Hodnota majetku kontrolovaných samospráv sa touto operáciou znížila o 12,5 milióna. eur. Celkový podiel dotknutých obcí a miest na základnom imaní vodárenskej spoločnosti tak klesol z 9,0445 % na 0,0002 % a po tomto kroku im zostalo v spoločnosti spolu len 15 akcií. Ako akcionári vodárenskej spoločnosti tak stratili váhu ich hlasovacích práv a nebudú mať priamy dosah na fungovanie verejnej korporácie. Významným zistením je aj fakt, že k návrhu na predaj akcií a následne kúpu dvadsaťročných dlhopisov bez garancie výnosov sa nevyjadrili obecní kontrolóri. Práve oni mohli upozorniť poslancov i verejnosť na zmätočnú informáciu, že Národná banka Slovenska len potvrdila, že prospekt „Voda spieva I“ spĺňa európske požiadavky, ale nehodnotila, či ide o bezpečný a výhodný produkt pre samosprávy.
„Obce a mestá sa týmto rozhodnutím zbavili možnosti ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré majú priamy vplyv na ich zákonné povinnosti, a to zásobovanie obyvateľov pitnou vodou, odvádzanie odpadových vôd a ochranu životného prostredia,“ konštatuje predseda kontrolórov Ľ. Andrassy. „Vzdaním sa hlasovacích práv sa samosprávy vytlačili zo sféry rozhodovania v akcionárskej štruktúre vodárenskej spoločnosti, ktorá zabezpečuje jednu zo základných a z môjho pohľadu strategických verejných služieb, dodávku pitnej vody pre bezmála milión obyvateľov východného Slovenska,“ konštatuje Ľ. Andrassy s tým, že vzdanie sa hlasovacích práv minimalizovalo ich aktívnu kontrolu pri smerovaní vodárenskej spoločnosti. Tento krok posilnil postavenie ostatných akcionárov, ktorí tým získali výraznejší vplyv na rozhodovanie v rámci valného zhromaždenia, vrátane rozhodovania o rozvoji vodárenskej infraštruktúry a strategických investíciách spoločnosti.
Kontrola zároveň preukázala, že podmienky obchodných verejných súťaží na prevod akcií neboli v kontrolovaných samosprávach nastavené tak, aby zabezpečili transparentnú, nediskriminačnú a čestnú hospodársku súťaž. Tento postup nebol podľa národných kontrolórov v súlade so zákonom o majetku obcí. Všetkých 14 samospráv malo identické súťažné podmienky na prevod akcií a vo všetkých prípadoch sa prihlásil iba jeden uchádzač. Minimálnu cenu akcie schválili zastupiteľstvá v rozpätí určenom valným zhromaždením emitenta, teda Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá bola zároveň jediným účastníkom súťaže a budúcim nadobúdateľom akcií.
Samosprávy nezabezpečili nezávislé odborné ocenenie hodnoty akcií a vychádzali z informácií poskytnutých a vypracovaných zo strany emitenta. „Tento opakovaný vzorec, uplatňovaný u všetkých kontrolovaných samospráv, vyvoláva u nás vážne pochybnosti, či išlo o riadnu hospodársku súťaž, slobodné rozhodnutie volených predstaviteľov samospráv, alebo o riešenie šité na mieru pre jedného záujemcu a v konečnom dôsledku manažované z jedného miesta,“ približuje pohľad na významné kontrolórske zistenia predseda NKÚ. A na toto konanie môže doplatiť nielen samospráva, ale hlavne každý občan vo vyššej cene vodného a stočného. „Nehovoriac o tom, že výmena akcií za dlhopisy v podniku, ktorý zodpovedá za kritickú infraštruktúru, je významným rizikom pre jeho možné ovládnutie úzkym vedením, manažmentom spoločnosti a naplnenie rizík spojených s možnou skrytou privatizáciou vodárenského segmentu, ktorý je pre rozvoj regiónov a život v nich podstatný,“ uzatvára Ľ. Andrassy.
Detailná správa z kontroly je k dispozícii NA TOMTO ODKAZE (.pdf, 1 MB)