Upravený tlačový list. Obrázok Slovenská pošta, a.s.
Slovenská pošta, a. s., vydala 6. septembra 2024, poštovú známku „Krásy našej vlasti: Hričovský hrad“, so špecifickým symbolom T1 50g. Ústredným motívom poštovej známky je zrúcanina Hričovského hradu, na medzihárčí je rekonštrukcia pôvodnej podoby hradu.
Označenie zodpovedá cene, ktorá sa zhoduje s výškou poštovej sadzby za list 1. triedy do hmotnosti 50 g vo vnútroštátnom styku, položka L. 1. 01 Tarify SP, a. s.
Poštová známka rozmerov 44,4 × 30,5 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme upraveného tlačového listu so štyrmi známkami a medzihárčím. Známku vytlačila technikou ofsetu v kombinácii s oceľorytinou spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.
Súčasne s poštovou známkou bude vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC, s dátumom 6. septembra 2024 a domicilom obce Dolný Hričov. Motívom prítlače na FDC je pôdorys hradu Hričov. Na FDC pečiatke je zobrazená minca z náleziska na Hričovskom hrade. FDC vytlačila technikou oceľorytiny spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.
Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, medzihárčia, prítlače FDC, FDC pečiatky ako aj rytiny poštovej známky a prítlače na FDC je doc. Martin Činovský, akad. mal., ArtD.
Zrúcanina Hričovského hradu sa nachádza v katastri obce Hričovské Podhradie v okrese Žilina. Hrad je situovaný približne 1 km južne od centra obce, odkiaľ vedie červené turistické značenie s náučným chodníkom. Z geomorfologického hľadiska sa objekt hradnej zrúcaniny nachádza v Súľovských vrchoch. Bralnatý reliéf hradného kopca je tvorený odolnými súľovskými zlepencami. Strategická poloha severného výbežku Súľovských skál, na ktorom je v nadmorskej výške 567 m n. m. v údolí na ľavom brehu rieky Váh situovaný hrad, umožňovala vizuálnu kontrolu nad presunmi na cestných aj vodných komunikáciách.
Hrad Hričov, vtedy nazývaný „castrum Hrichou“, nechal postaviť magister Toluš, syn Farkaša, v 13. storočí medzi rokmi 1254 a 1265. Bolo to za vlády uhorského kráľa Bela IV. Na konci 13. storočia vlastnil hrad Matúš Čák Trenčiansky. K rozsiahlejšej prestavbe hradu došlo v 15. storočí, kedy hrad vlastnil Blažej Podmanický, ktorý ho získal darom od uhorského kráľa Mateja I. Korvína. Výraznými osobnosťami v dejinách hradu v 16. storočí, boli aj bratia Ján a Rafael Podmanický, ktorí ale neboli priami potomkovia Blažeja. V tom čase bola na hrade nelegálna mincovňa, kde sa vyrábali falzifikáty mincí. V druhej polovici 16. storočia získal hrad František Thurzo kúpou od Jany Likerky. Po jej odchode už viac hrad neslúžil ani ako dočasné sídlo jeho majiteľov. V 17. storočí boli poslednými majiteľmi Esterházyovci, ktorí však hrad nevyužívali ani sa oň nestarali a v 18. storočí sa zrýchlil jeho proces premeny na zrúcaninu. Hrad ostal nepovšimnutý až do roku 2010. Hrad Hričov možno rozdeliť na tri celky, ktoré pozostávajú z hradného jadra, prvého a druhého predhradia. Hradné jadro tvoria štyri hradné paláce: horný, zadný, stredný a predný. Prvé predhradie obsahuje pozostatky druhej brány a obrannej veže – tzv. rožnej veže. Druhé predhradie vymedzoval dnes úplne zaniknutý hradobný múr so vstupom, pričom v priestore nádvoria je dodnes zachovaný objekt cisterny.
Združenie priateľov Hričovského hradu (ZPHH) vzniklo dňa 7. júla 2010. Je neziskovou organizáciou a funguje na princípe dobrovoľníctva. Venuje sa konzervácii a obnove pamiatkových objektov: hrad Hričov, mýtnica v obci Dolný Hričov a hrad Súľov. Združenie je aj spoluvlastníkom nepamiatkového objektu budovy starej školy v obci Hričovské Podhradie. Z dlhodobého hľadiska sa dobrovoľníci snažia dosiahnuť kompletnú konzerváciu a archeologické preskúmanie hradu Hričov s uchovaním autenticity objektu. Pre prezentáciu nálezov a výskumov si organizácia vybrala objekt mýtnice v Dolnom Hričove a budovu starej školy v Hričovskom Podhradí.
PhDr. Jozef Mihálik
Autor: (ts-Slovenská pošta, a.s., Mgr. Martin Guzi, hovorca)
