Slovensko nemá jasný plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality

Vláda by podľa Lucie Szabovej zo Znepokojených matiek mala zaujať rozhodný a jasný postoj ku klimatickej zmene a podľa neho následne aj konať. „Bez toho sa nevieme spoľahnúť, že Slovensko bude na európskej úrovni dostatočne podporovať klimatické opatrenia a politiky. Rovnako to spôsobuje chaotické situácie, keď na jednej strane deklarujeme snahu o znižovanie emisií a na druhej podporujeme a rozvíjame plynové projekty, ktoré podľa najnovších informácií významne zvyšujú globálne emisie skleníkových plynov,” povedala Szabová s tým, že takéto situácie sa dejú pravidelne.

Organizácie tvrdia, že je nevyhnutné postupovať rýchlo, koordinovanie a systematicky. Sú podľa nich opatrenia, ktoré vie Slovensko robiť hneď a sú také, na ktoré sa musí začať pripravovať.

„Hlavným cieľom Slovenska by malo byť znižovanie emisií, nielen adaptácia na zmenu klímy. Opatrenia na znižovanie emisií by sa mali diať súčinne vo viacerých oblastiach, podľa komplexného plánu s dôrazom na tie s najväčším efektom,” hovorí Oto Hudec z iniciatívy Nestrácajme čas. Dodáva, že zabúdať by sa nemalo ani na sociálny aspekt, pretože klimatická kríza najviac zasiahne ekonomicky najslabšie a znevýhodnené skupiny obyvateľstva.

Riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová poukázala na neaktuálnosť nízkouhlíkovej stratégie a integrovaného národného energetického a klimatického plánu.

Envirorezort avizuje prípravu Akčného plánu adaptácie SR na zmenu klímy a tiež klimatický zákon, ktorý má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy.

Najnovšiu správu o hodnotení vplyvov globálneho otepľovania zverejnila Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC). Vyplýva z nej, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, čo je o desať rokov skôr, ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo. Ministerstvo životného prostredia v tejto súvislosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). Pracuje aj na zákone o klíme, ktorý má Slovensku pomôcť zbaviť sa emisií, spôsobujúcich globálne otepľovanie.