Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) pokračuje v systematickej prevencii šikany a rizikového správania na školách. Po tom, ako sa osvedčil projekt Stop šikane, dnes môžeme hovoriť už aj o konkrétnych výsledkoch SOS projektu.

Skupina odborníkov vrátane odborníkov z BBSK už desať mesiacov pomáha zachytávať najvážnejšie prípady agresívneho správania na školách. 

Tragické udalosti odhalili slabé miesta systému 

Vznik SOS skupiny podnietili skúsenosti kraja z predchádzajúcich projektov aj tragická udalosť v Spišskej Starej Vsi. Ukázalo sa, že školy si pri najzávažnejších prípadoch agresívneho správania nedokážu poradiť samé. Ak sa už do riešenia zapoja aj príslušné inštitúcie, naráža sa na preťažený systém, kapacity či nedostatočnú koordináciu medzi jednotlivými aktérmi. 

„Ponorili sme sa do tejto témy a zistili sme, že v našom kraji bolo v tom období viacero vážnych prípadov. Nedá sa povedať, že by sa im nikto nevenoval. Chýbala nám však istota, že sú pravidelne, napríklad v dvojtýždňových intervaloch sledované, pretože u mladého človeka sa situácia môže meniť zo dňa na deň,” uviedol predseda BBSK Ondrej Lunter.

Odpoveďou kraja bol vznik SOS skupiny – Spoločné osobné stretnutia zainteresovaných inštitúcií. Do projektu sa zapojili odborníci z centier poradenstva a prevencie, sociálnej kurately, polície, protiteroristickej centrály aj IPčka. 

Skupina funguje na rýchlej výmene informácií a jej cieľom je predchádzať tomu, aby vážne prípady „zamrzli“ v administratívnych procesoch alebo prepadli systémom.

Desiatky prípadov

Za necelý rok fungovania zachytila SOS skupina 38 vážnych prípadov patologického agresívneho správania. Momentálnym trendom je najmä samotná glorifikácia násilia medzi žiakmi.

 „Kým pri klasických trestných činoch extrémizmu, ktoré sú v podmienkach Slovenskej republiky spravidla motivované ideológiou nadradenosti bielej rasy, kde je násilné konanie prostriedkom na dosiahnutie cieľa, Policajný zbor sleduje odklon od tohto trendu, pričom čoraz viac sa do popredia dostáva samotná fascinácia násilím, a to najmä medzi žiakmi základných a stredných škôl,“ povedal riaditeľ protiteroristickej centrály Prezídia Policajného zboru Jakub Gajdoš.

„Príčinami takéhoto procesu je osamelosť, frustrácia a pocit, že mladý človek nikam nepatrí. A práve preto potrebujeme systém, ktorý dokáže mladých ľudí zachytiť skôr, než začnú kričať násilím. SOS skupiny v Banskobystrickom kraji ukazujú, že prevencia mobilizácie k násiliu sa nedá robiť izolovane. Potrebujeme prepájať školy, psychológov, sociálny systém, políciu aj online priestor okolo konkrétneho mladého človeka. Som veľmi vďačný, že IPčko môže pri konkrétnych príbehoch mladých ľudí, ktorí majú strach zo svojich vlastných násilných myšlienok alebo sa cítia ohrození inými, prinášať svoje odborné skúsenosti, psychologickú pomoc a online terénnu prácu,” uviedol riaditeľ IPčka Marek Madro.

Metodika SOS skupín

Na základe skúseností a poznatkov SOS skupiny vznikol aj návrh Metodiky SOS skupín, ktorú predseda BBSK Ondrej Lunter predstavil pred viac ako mesiacom na medzirezortnej ministerskej skupine. Ministerstvo školstva deklarovalo zámer zapracovať túto metodiku do zákona.

To, čo sa podarilo nastaviť v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa tak môže stať príkladom fungujúcej spolupráce aj pre ďalšie regióny.

„Žiaľ, asi nedokážeme úplne zabrániť tragédiám, stávajú sa aj v iných krajinách Európy, ktoré sú oveľa ďalej v prevencii. Avšak ak sa podarí zachrániť čo i len jeden ľudský život alebo jeden mladý osud pred tragédiou, stojí to za to,“ dodal predseda BBSK.