Správa o výsledku kontroly NKÚ - plastový odpad

Kontrola bola zameraná na správnosť nakladania s plastovým odpadom a dostatočnosť opatrení prijatých štátom vo vzťahu k plneniu cieľov EÚ.

Najdôležitejšími povinnosťami Slovenskej republiky v oblasti odpadového hospodárstva prevzaté z legislatívy Európskej únie je na prvom mieste nakladať s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ďalej zaviesť na svojom území povinnosť triediť odpad a zaviesť do praxe tzv. inštitút rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Súbežne s uvedenými povinnosťami je dôležité venovať pozornosť informovanosti občanov o svojich povinnostiach v oblasti triedenia odpadu a následne kontrole dodržiavania povinností zúčastnených strán, plnenia cieľov a správnosti vykazovaných údajov.

Slovenská republika sa zaviazala v súlade s Európskou úniou dosiahnuť do roku 2025 mieru prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu minimálne na úrovni 55 %. Pre plastový odpad z obalov je stanovený cieľ dosiahnuť do roku 2025 minimálne 50 % mieru recyklácie a prípravy na opätovné použitie.

V roku 2017 bolo na Slovensku podľa údajov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, vyprodukované viac ako 165 tisíc ton plastového odpadu. V roku 2019 stúpla produkcia plastov až na 250 tisíc ton. Z výsledkov kontroly vyplýva, že až polovica plastového odpadu sa nespracovala v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.

Výrazným nedostatkom na starane Ministerstva životného prostredia SR je chýbajúci funkčný elektronický systém evidencie odpadov, ktorý je dôležitým prvkom k  exaktnému vyhodnoteniu údajov o tokoch odpadov. Podľa kontrolórov NKÚ SR rezort životného prostredia predpokladá plnú elektronizáciu informačného systému odpadového hospodárstva aj napriek vynaloženie verejných financií a významnosti problému až v roku 2026.

V roku 2016 vstúpil do platnosti nový zákon o odpadoch, ktorým bola prenesená zodpovednosť za celý ,,životný cyklus“ odpadu na výrobcov. Kontrolóri NKÚ SR poukazujú na skutočnosť, že v systéme triedeného zberu komunálnych odpadov absentuje motivácia pre občanov triediť odpad. Jedným z očakávaných výsledkov zavedenia tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov malo pre občana predstavovať zníženie poplatkov za komunálny odpady. Napriek skutočnostiam, že sa zvyšuje miera separáciu u občanov v reálnom dôsledku to pre občana neprináša benefity. Samozrejme, odhliadnuc od ekologického benefitu.  V reálnom živote neplatí „čím viac vytriediš, tým menej zaplatíš“. Ako nedostatok môžeme vyhodnotiť skutočnosť, že obce nemali v systéme triedeného zberu komunálnych odpadov a teda ani odpadov z plastových obalov vytvorené vhodné podmienky. Zmluvy, ktoré mali obce uzatvorené s OZV boli každoročne opakovane vypovedávané zo strany niektorých OZV, obce tak zostali bez zmluvného zabezpečenia triedených zložiek komunálneho odpadu. Veľké množstvo vyseparovaného komunálneho odpadu nekončilo v recyklačných zariadeniach ale paradoxne na skládkach.  

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov nefunguje dostatočne účinne aj preto, že nie sú vytvorené mechanizmy ako kontrolovať a vymáhať plnenie povinností výrobcov. Podľa údajov NKÚ SR štát dnes nevie reálne vyhodnotiť, ktoré firmy sa neprihlásili do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov a neodvádzajú poplatky, ktoré slúžia na financovanie triedeného zberu komunálnych odpadov. Podľa odhadov až tretina výrobcov nie je prihlásená do systému kontroly, ide o tzv. ,,freeriderov“. Výška pokuty pre výrobcov za nedodržiavanie zákonných povinností je príliš nízka  a nemotivuje k zlepšeniu situácie.

Krokom k pozitívnej zmene môže byť podľa kontrolórov NKÚ SR vhodná a dostatočná informovanosť občanov a aktívne samosprávy, pričom v tejto kľúčovej verejnej politike musí svoju úlohu zohrávať aj štát. Nie je možné ponechať všetko na tých, ktorí odpad vyrábajú, zberajú a znehodnocujú. A to všetko bez účinnej kontroly, fungujúceho informačného systému a motivujúcej represie.