Ministerstvo vnútra SR predkladá do medzirezortného pripomienkového konania balík štyroch samosprávnych zákonov. Cieľom zmien je odstrániť chyby a rozdiely medzi jednotlivými právnymi úpravami a zjednotiť pravidlá pre obce, mestá a samosprávne kraje. Rezort zároveň avizuje ďalšie novely aj nové zákony.
„Na návrh samosprávnych združení k modernizácii samosprávy sme nečakali so založenými rukami. Dnes sme predstavili prvý balík zmien, ktoré reagujú na dlhodobú situáciu a majú za úlohu štandardizovať prostredie v komunále aj na úrovni samosprávnych krajov. Tieto zmeny sú na obranu a ochranu samospráv, aby nebol priestor ani na dvojzmysly, ani na zlomyseľnosť, pretože rovnaký meter vytvára predpoklady na zrozumiteľnosť a vykonateľnosť,“ povedal štátny tajomník ministerstva vnútra a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák.
Balík zahŕňa novelizáciu zákona o obecnom zriadení, zákona o samosprávnych krajoch, ako aj zákonov o majetku obcí a majetku samosprávnych krajov.
Navrhované zmeny sa týkajú napríklad úpravy parametrov na združovanie nefunkčných obcí, v ktorých nikto nekandiduje na starostu, prípadne v obciach, kde je problém s kandidátmi na poslancov. Úpravy sa týkajú aj parametrov na pomenovanie ulíc a verejných priestranstiev. Ministerstvo vnútra navrhuje, aby obce s menej ako piatimi ulicami alebo verejnými priestranstvami nemali povinnosť tieto ulice a verejné priestranstvá pomenovať. Zároveň navrhuje zriadenie komisie k téme pomenovania a premenovania ulíc a verejných priestranstiev, pretože doposiaľ je to výlučne v rukách Ústavu pamäti národa.
Zmeny sa dotknú aj obecného referenda. O tej istej otázke bude možné opätovne rozhodovať až po uplynutí 24 mesiacov. Sprísňujú sa ajpravidlá prijímania všeobecne záväzných nariadení – po novom bude potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov, nielen prítomných.
V prípade sistačného práva bude mať starosta naďalej právo pozastaviť výkon uznesenia zastupiteľstva, svoje rozhodnutie však bude musieť povinne zdôvodniť. Novinkami bude aj verejný register primátorov a starostov s informáciami o veľkosti ich úväzku, ktorý uľahčí komunikáciu s rôznymi úradmi. Samosprávy dostanú možnosť rozhodnúť sa pre klasickú vývesku alebo elektronickú úradnú tabuľu.
V prípade samosprávnych krajov rezort vnútra odstraňuje odlišnosť oproti zákonu o obecnom zriadení. Funkcia poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja už nebude zlučiteľná s funkciou štatutárneho orgánu rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej samosprávnym krajom, kde bol zvolený. Tiež sa rozširuje nezlučiteľnosť funkcie predsedu samosprávneho kraja s funkciou vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy.
Aj v prípade samosprávnych krajov bude v rámci referenda platiť 24-mesačná lehota. Okrem toho sa navrhuje strop platu vicežupana v limite najviac vo výške 70 % mesačného platu predsedu a zníženie odmeny poslanca samosprávneho kraja zo súčasného 20-násobku na 15-násobok minimálnej mzdy.
V oblasti správy majetku samosprávy sa navrhuje zvýšiť hranice hodnoty majetku, od ktorých je potrebný znalecký posudok, o 100 %. Pri obciach do 30-tisíc obyvateľov sa limit zvyšuje z 3-tisíc na 6-tisíc eur, v prípade obcí nad 30-tisíc obyvateľov sa navrhuje zvýšenie sumy zo súčasných 7,5-tisíc na sumu 15-tisíc eur.
Hoci v minulosti bola právna úprava medzi obcou a samosprávnym krajom takmer identická, v ostatnom období legislatívnymi zmenami nastal priepastný rozdiel. Preto sa vo vzťahu k samosprávnym krajom navrhujú nové povinnosti vo vzťahu k stanoveniu hodnoty majetku na základe znaleckého posudku, povinnosť definovať dôvody hodné osobitného zreteľa v zásadách hospodárenia a prevod/prenájom majetku iba spôsobom definovaným v zásadách.
„Rok diskusií, rokovaní, konzultácií s komunálnymi lídrami, s ministerstvami, Najvyšším kontrolným úradom a sledovanie výsledkov kontrol generálnej prokuratúry vytvorili dostatočný participačný aj vecný prístup k zmenám, ktoré sú nevyhnutné a užitočné,“ uzavrel Michal Kaliňák.