Tridsaťpäťročný zákon o verejných kultúrnych podujatiach nereaguje na vývoj doby. Z hľadiska bezpečnosti účastníkov aj usporiadateľov je vecne aj systémovo nedostatočný. Ministerstvo vnútra preto avizuje systémové zmeny, ktoré zohľadnia súčasné bezpečnostné štandardy a potreby praxe.

Súčasné festivaly, koncerty, mestské slávnosti, ale aj open-air podujatia či viacdňové kultúrne programy sú často hromadnými podujatiami s vysokou koncentráciou osôb, dočasnou infraštruktúrou, zvýšeným pohybom vozidiel, predajom alkoholu aj prítomnosťou detí a ďalších zraniteľných skupín. Takéto podujatia si preto vyžadujú primeranú koordináciu organizátorov, samospráv a bezpečnostných zložiek.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pripravovanou novelou zákona o verejných kultúrnych podujatiach vymedzí podujatia, ktoré svojou povahou predstavujú zvýšené bezpečnostné riziko, a zároveň má ambíciu zvýšiť bezpečnostné štandardy pri ich organizovaní. Právna úprava má za cieľ chrániť bezpečnosť účastníkov a verejný poriadok, zaviesť primerané bezpečnostné povinnosti a zároveň posilniť prevenciu, právnu istotu organizátorov, ale aj súčinnosť verejnej správy.

„Verejné kultúrne podujatia sa za posledné desaťročia výrazne zmenili a s nimi aj požiadavky na ich bezpečné organizovanie. Našou ambíciou je vytvoriť moderný právny rámec, ktorý pomôže predchádzať rizikám, posilní koordináciu všetkých zainteresovaných strán a zohľadní súčasné bezpečnostné štandardy. Zmenami v paragrafoch chceme umocniť bezpečie na verejných kultúrnych podujatiach,“ zdôraznil štátny tajomník a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák.

Súčasný zákon upravuje podmienky organizovania verejnosti prístupných kultúrnych a umeleckých podujatí, najmä povinnosť usporiadateľa oznámiť zámer organizovať podujatie obci, oprávnenie obce vykonávať dozor nad jeho priebehom, ako aj dôvody zákazu alebo prerušenia podujatia. V zmysle platnej legislatívy sa za verejné kultúrne podujatia považujú najmä divadelné, filmové a iné audiovizuálne predstavenia, koncerty, výstavy, festivaly, tanečné zábavy a ďalšie verejnosti prístupné kultúrne podujatia.

„Viac ako tridsaťročný zákon pôsobí neprimerane na dnešnú dobu, najmä v súvislosti s povinnosťami usporiadateľa, procesnými postupmi obce a v nadväznosti na súčasné organizačné a technické aspekty konania podujatí. Okrem toho nereflektuje súčasné bezpečnostné štandardy kultúrnych a spoločenských podujatí, ktoré sú bežnými v krajinách Európskej únie,“ doplnil Michal Kaliňák.

Verejnosť sa môže do prípravy právneho predpisu zapojiť formou zasielania podnetov a návrhov v intenciách vecného zamerania do 17. júla 2026 prostredníctvom portálu Slov-Lex.

Na pôde ministerstva dnes zároveň zasadla pracovná skupina, ktorá bude na príprave novely zákona pracovať. Okrem zástupcov rezortu vnútra ju tvoria aj zástupcovia Prezídia Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, ministerstva kultúry, Združenia miest a obcí Slovenska aj Únie miest Slovenska a tiež zástupcovia z prostredia organizovania festivalov aj zabezpečovania bezpečnosti na verejných podujatiach.