Rok 2024 priniesol na Slovensku menej mimoriadnych udalostí, menej vyhlásených mimoriadnych situácií aj najnižší počet volaní na tiesňovú linku 112 za posledných 12 rokov. Napriek pozitívnemu trendu upozorňuje Ministerstvo vnútra SR na klimatické extrémy, nové hrozby a technologické výzvy, ktoré si vyžadujú modernizáciu celého systému krízového riadenia.
„Ani pokles mimoriadnych udalostí neznamená, že všetko je v najlepšom poriadku. Extrémne javy pribúdajú a štát musí reagovať rýchlejšie, koordinovanejšie a s lepšími nástrojmi. Musíme predvídať nové riziká, posilniť prevenciu a modernizovať, aby sme dokázali chrániť ľudí a majetok v každej situácii,“ povedal štátny tajomník ministerstva vnútra a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák.
Podľa údajov zo Správy o stave verejnej správy priniesol rok 2024 495 mimoriadnych udalostí, čo predstavuje pokles oproti roku 2023 o 60 prípadov. Najčastejšie šlo o povodne. Výrazne narástol počet poplašných správ, ktorých bolo až 82, takmer dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. Zároveň bolo vyhlásených 121 mimoriadnych situácií, o 40 % menej ako v roku 2023. Najviac ich zaznamenal Nitriansky kraj, najmenej Trenčiansky.
Klesajúci trend pokračoval aj pri tiesňovej linke 112. Operátori zaznamenali 836 715 hovorov, čo je najmenej od roku 2013. Takmer 43 % tvorili neoprávnené hovory, vrátane omylov či úmyselného zneužitia.
Rok 2024 bol výrazne poznačený extrémnymi javmi v Európe aj vo svete. Česká republika a Rakúsko čelili masívnym záplavám s vysokými škodami, v Spojených štátoch boli zaznamenané rozsiahle požiare. Tento fakt potvrdzuje správnosť rozhodnutia vlády SR zlepšiť systém fungovania krízového riadenia. Dôležitým krokom preto bolo schválenie Koncepčnej reformy krízového riadenia a civilnej ochrany v Slovenskej republike na obdobie 2025 – 2030.
Reforme predchádzal rozsiahly audit, ktorý identifikoval v krízovom riadení množstvo prekážok – od zastaranej legislatívy až po chýbajúce informačné systémy. Nová reforma ráta s digitalizáciou procesov, prepojením existujúcich dátových zdrojov, posilnením prevencie, jasnejšími kompetenciami a zlepšením spolupráce medzi štátom, samosprávami a ďalšími aktérmi, chýbať nemôže ani zvýšená informovanosť verejnosti.
„Dnešné hrozby nastupujú rýchlejšie a sú komplexnejšie ako kedysi. Ak chceme chrániť ľudí, musíme mať dáta v reálnom čase, jasné zodpovednosti, prepojené inštitúcie a funkčné procesy od prevencie až po obnovu po kríze. Preto potrebujeme systém schopný reagovať na nové typy hrozieb, pripravený na klimatické extrémy a opretý o moderné technológie. Na to všetko bude reagovať nový manažment Krízového riadenia, ktorý rezort vnútra systematicky pripravuje,“ doplnil štátny tajomník Michal Kaliňák.