Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja sa včera zaoberalo aj aktuálnym stavom v oblasti poskytovania sociálnych služieb. Poslanci prijali uznesenie, ktorým vyjadrili podporu zamestnancom zariadení sociálnych služieb a apelovali na vládu SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, aby urýchlene prijali reformu financovania sociálnych služieb.

„Potrebujeme spravodlivý a udržateľný systém, ktorý bude férovo nastavený pre klientov, zamestnancov aj zriaďovateľov. Dopyt po sociálnych službách rastie, potreby sú čoraz náročnejšie a súčasný model financovania už dlhodobo nestačí. Ak sa nezmení, samosprávne kraje viac nedokážu pokrývať reálne potreby obyvateľov,“ uviedla predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.

Kľúčové fakty:

• Žilinský samosprávny kraj patrí medzi najväčších poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku.
• V roku 2024 tvorili výdavky na sociálne zabezpečenie 44 % z celkových príjmov ŽSK z podielových daní (62,8 mil. eur zo 141 mil. eur).
• Systém trpí nedostatkom zamestnancov, nízkym ohodnotením a odlivom pracovníkov do iných sektorov. Priemerný plat opatrovateľky je približne 800 eur mesačne pri práci cez víkendy, sviatky a v noci.
• Narastá dopyt po službách – populácia starne, pribúda počet ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami a poruchami autistického spektra.
• Prehlbuje sa modernizačný dlh zariadení – viaceré objekty sú v havarijnom stave, pričom dotačné schémy neumožňujú financovať ich obnovu.
• VÚC čelí aj rastúcim dlhom klientov – zákon neumožňuje znížiť alebo obmedziť rozsah služieb podľa výšky úhrady, a tak kraj musí tieto nedoplatky kryť zo svojich príjmov.
• Nerovnosť vo financovaní – na rozdiel od zariadení miest, obcí a súkromných poskytovateľov krajské zariadenia nedostávajú príspevok na odkázanosť, čo je dnes pri klientoch v 6. stupni odkázanosti až 825 eur mesačne.

Čo žiada ŽSK:

• Pokračovať v príprave reformy financovania sociálnych služieb v spolupráci so samosprávami.
• Zabezpečiť viaczdrojové financovanie, ktoré zohľadní rastúce potreby a udrží systém v prevádzke.
• Nastaviť férové podmienky financovania pre všetkých poskytovateľov sociálnych služieb bez ohľadu na zriaďovateľa.
• Zastaviť odliv zamestnancov z rezortu a vytvoriť motivačné podmienky pre nových pracovníkov.

„Ak sa reforma neprijme, hrozí, že samosprávne kraje nebudú vedieť ďalej garantovať dostupnosť a kvalitu sociálnych služieb. Ide o otázku solidarity spoločnosti voči najzraniteľnejším – seniorom, ľuďom so zdravotným postihnutím, rodinám s deťmi či osobám v ťažkej životnej situácii,“ dodala Jurinová.