Stav regionálnych ciest na Slovensku sa v posledných rokoch zlepšuje len nepatrne a technický stav mostov sa naopak výrazne zhoršuje. Takmer 40 % z nich bolo v roku 2024 v troch najhorších kategóriách zo siedmich stupňov stavebno-technického stavu. K zhoršovaniu dochádza dlhodobo, na čo Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR upozorňuje už od roku 2017, keď bol podiel mostov v najhorších stupňoch na úrovni len 12 % a v roku 2020 stúpol na 22 %. Podobne ako pri cestách I. triedy, aj v prípade ciest v správe vyšších územných celkov potreba opráv a modernizácie prevyšuje ich finančné možnosti.
Štátni kontrolóri upozorňujú, že bez systémových zmien vo financovaní cestnej infraštruktúry bude čoraz ťažšie zabezpečiť jej bezpečnú prevádzku a modernizáciu. „Hovoríme napríklad o potrebe úpravy pravidla tak, aby krajské samosprávy zodpovedajúce za cestnú infraštruktúru a mosty na nej, neboli pri komplexných opravách finančne zaťažované vynútenou prekládkou inžinierskych sietí, ktoré patria plynárom, energetikom či súkromným vlastníkom. Náklady na presunutie či zmenu trasovania inžinierskych sietí by mali znášať ich vlastníci. Nemalo by to ísť na vrub verejného, samosprávneho rozpočtu,“ približuje jednu zo systémových výziev predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Osem samosprávnych krajov vlastní spolu takmer 3 600 kilometrov ciest II. triedy a viac ako 10 300 kilometrov ciest III. triedy, na ktorých je takmer 5 400 mostov. Medzi jednotlivými krajmi sú pritom výrazné rozdiely. Najmenej cestnej infraštruktúry spravuje Bratislavský kraj (523 km a 129 mostov), najviac Prešovský kraj (2 433 km a 1 228 mostov). Kontrola ukázala, že stav regionálnych ciest ako celku sa v kontrolovaných rokoch 2021 až 2024 zlepšil len mierne. V roku 2024 bolo približne 8 663 km z celkovej dĺžky 13 911 km ciest v dvoch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu.
Podstatne horšia situácia je pri mostoch. Takmer 40 % mostov na regionálnych cestách (2 062 z 5 387) bolo v roku 2024 v troch najhorších stupňoch stavebno-technického stavu. Počet mostov v havarijnom stave sa zvýšil zo siedmich v roku 2017 na 34 mostov v roku 2024. Zhoršovanie je pritom dlhodobé, pričom vývoj stavu mostov na cestách I. triedy vo vlastníctve štátu je podobný, čo ukázala kontrola NKÚ z prvého polroka 2025. Vyšší podiel mostov v najhoršom stave evidovali v roku 2024 štyri kraje, a to Košický (383 zo 654 mostov), Trnavský (225 z 380 mostov), Prešovský (567 z 1 228 mostov) a Bratislavský 54 zo 129 mostov). Naopak, lepší stav mostov ako celoslovenský priemer mali Žilinský a Trenčiansky kraj. Pozitívnym príkladom je Žilinský kraj, ktorý dlhodobo pripravuje investície do mostov v najhoršom stave. Tento systematický prístup pomáha lepšie plánovať ich modernizáciu. Na druhej strane v regióne mierne klesá kvalita niektorých úsekov ciest.
Kontrola NKÚ potvrdila, že potreba modernizácie ciest a mostov výrazne prevyšuje finančné možnosti samosprávnych krajov. Aj napriek využívaniu vlastných zdrojov, úverov či fondov EÚ dokážu kraje ako celok najmä udržiavať existujúci stav infraštruktúry, nie ho dlhodobo zlepšovať. Zároveň sa očakáva postupné znižovanie zdrojov EÚ, ktoré sú dnes pri investíciách zásadné.
„Súčasná prax ukazuje, že samosprávne kraje dokážu modernizovať jednotlivé úseky ciest, no celkový stav siete sa tým významne nemení. Kým sa niektoré úseky zlepšujú, na iných sa stav postupne zhoršuje,“ uviedol predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. V tejto súvislosti kontrolóri poslancom parlamentu odporúčajú požadovať od Vlády SR predložiť návrh na dlhodobo udržateľné financovanie ciest a mostov s prípadným využitím zahraničných skúseností. Krajom zároveň odporúčajú aktívne hľadať nové finančné zdroje na modernizáciu infraštruktúry, udržiavať a rozvíjať vlastné kapacity na údržbu ciest, napríklad aj prostredníctvom vzájomnej spolupráce.
Priemerné bežné výdavky správcov regionálnych ciest dosahovali v kontrolovaných rokoch približne 150 mil. eur ročne, pričom viac ako polovica smerovala na zimnú údržbu, kosenie a čistenie krajníc. Na súvislé opravy povrchov ciest išlo v priemere necelých 32 mil. eur ročne, teda asi pätina bežných výdavkov. Investičné výdavky dosahovali v priemere takmer 104 mil. eur ročne, pričom až približne 40 % tvorili nenávratné príspevky z fondov EÚ. Najvyšší objem investícií bol zaznamenaný v roku 2023, keď sa uzatváralo programové obdobie eurofondov.
Bežná údržba ciest zabezpečuje najmä ich prevádzkyschopnosť, nie zlepšenie technického stavu. Ten je možné dosiahnuť iba rozsiahlejšími rekonštrukciami alebo investičnými projektmi. „Pokračujúce zhoršovanie stavu mostov môže v budúcnosti viesť k obmedzeniu dopravy v niektorých regiónoch, v krajnom prípade aj ku kolapsu mostných konštrukcií,“ povedal predseda Ľ. Andrassy.
Po predchádzajúcej kontrole NKÚ SR z roku 2021 začali niektorí správcovia využívať aj tzv. mostné čaty, ktoré realizujú menšie stavebné opravy a intenzívnejšiu údržbu mostov. Tento prístup pomáha predlžovať ich životnosť a oddialiť nákladnú modernizáciu. Napríklad v Trenčianskom kraji takto v rokoch 2022 až 2024 opravili 40 mostov, pričom náklady nedosiahli ani jeden milión eur. Pozitívne možno hodnotiť aj konkrétne projekty modernizácie súvislých úsekov ciest. Príkladom je cesta II/537 – Cesta slobody v Prešovskom kraji, kde bolo v šiestich etapách zrekonštruovaných takmer 45 kilometrov za viac ako 43 miliónov eur.
Detailné informácie nájdete v správe z kontroly NA TOMTO ODKAZE (pdf, 950 kB)