V tohtoročnej ankete Nadácie Ekopolis rozhodlo až 22 613 hlasujúcich o finálnom rebríčku víťazov. Korunou a titulom Strom roka 2021 sa pýši buk lesný zo Starého Smokovca, ktorý vo verejnom hlasovaní získal 4833 hlasov. Na jar bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka.
Výsledky ankety Strom roka 2021:
1. miesto: Buk lesný – previsnutý (Fagus Sylvatica Pendula)
Vek stromu: 70 rokov, obvod kmeňa: 250 cm, výška stromu: 13 m, Starý Smokovec, okres Poprad, Prešovský kraj.
Tatranský dáždnik
Doposiaľ sa nikomu nepodarilo presne zistiť, kto a prečo tento strom zasadil. Pravdepodobne sa tak stalo v 50. rokoch vďaka študenti na čele s Bohdanom Wagnerom zo Záhradníckej školy v Ledniciach na Morave v rámci projektu Veľké upratovanie. A odkedy v centre Starého Smokovca vyrástla nevšedne šikmá budova Horskej záchrannej služby, ocitol sa strom pod ochrannými krídlami všetkých jej členov. Záchranári dokonca strom zachránili pred výrubom. I keď ide o najbežnejší strom Európy, vo Vysokých Tatrách z neho nájdeme veľmi málo kusov. Takýto krásne previsnutý je však len jeden a preto ho právom Tatranci označujú za dominantu či symbol Starého Smokovca.
2. miesto: Dub letný (Quercus Robur)
Vek stromu: 300 rokov, obvod kmeňa: 652 cm, výška stromu: 15 m, v Giraltovciach pri dome kultúry, okres Svidník, Prešovský kraj
Pýcha mesta
K pamiatkam v meste Giraltovce patrí kaštieľ, dnešný Dom kultúry, zo 17. storočia, ktorý postavili Šemšeiovci. Pri kaštieli mali aj veľký Bánov park. Pozostatkom a pripomienkou je dnes už len starý dub. Spočiatku rástol medzi kaštieľmi, teraz sa nachádza medzi kostolmi troch cirkví. Obyvatelia, ale i turisti ho vnímajú ako pýchu mesta – nikto nemôže prehliadnuť jeho majestátnu korunu vyčnievajúcu nad cestou. Či bol vysadený do parku, alebo tam stál ešte skôr, sa už nedozvieme, no domáci vravia, že je najstarším stromom v meste.
3. miesto: Katalpa bignóniovitá (Catalpa Bignonioides Walt.)
Vek stromu: 170 rokov, obvod kmeňa: 396 cm, výška stromu: 11 m, Mariássova záhrada v Hnúšti, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj
Exotická katalpa
Ide o strom, ktorý je pre naše končiny neobvyklý. Do Európy sa dostala okolo roku 1726 zo severnej Ameriky. Hnúštianska katalpa rastie v bývalej panskej záhrade, ktorá je pomenovaná po poslednom šľachtickom rode Mariássyovcov. Park so vzácnymi druhmi stromov tu založil koncom 19. storočia miestny zemepán Gustáv Fáy. Vďaka svojmu mohutnému a čiastočne poliehavému rastu sa stala obľúbeným miestom stretávania sa miestnych obyvateľov, mnohí si s ňou nostalgicky spájajú spomienky na detstvo. Je to pravdepodobne najhrubšia a najstaršia katalpa bignóniovitá na území Slovenska.
