Titulom Strom roka 2021 sa pýši buk lesný zo Starého Smokovca

Titulom Strom roka 2021 sa pýši buk lesný zo Starého Smokovca  Titulom Strom roka 2021 sa pýši buk lesný zo Starého Smokovca

Výsledky ankety Strom roka 2021:

1. miesto: Buk lesný – previsnutý (Fagus Sylvatica Pendula)

Vek stromu: 70 rokov, obvod kmeňa: 250 cm, výška stromu: 13 m, Starý Smokovec, okres Poprad, Prešovský kraj.

Tatranský dáždnik

Doposiaľ sa nikomu nepodarilo presne zistiť, kto a prečo tento strom zasadil. Pravdepodobne sa tak stalo v 50. rokoch vďaka študenti na čele s Bohdanom Wagnerom zo Záhradníckej školy v Ledniciach na Morave v rámci projektu Veľké upratovanie. A odkedy v centre Starého Smokovca vyrástla nevšedne šikmá budova Horskej záchrannej služby, ocitol sa strom pod ochrannými krídlami všetkých jej členov. Záchranári dokonca strom zachránili pred výrubom. I keď ide o najbežnejší strom Európy, vo Vysokých Tatrách z neho nájdeme veľmi málo kusov. Takýto krásne previsnutý je však len jeden a preto ho právom Tatranci označujú za dominantu či symbol Starého Smokovca.

2. miesto: Dub letný (Quercus Robur

Vek stromu: 300 rokov, obvod kmeňa: 652 cm, výška stromu: 15 m, v Giraltovciach pri dome kultúry, okres Svidník, Prešovský kraj

Pýcha mesta

K pamiatkam v meste Giraltovce patrí kaštieľ, dnešný Dom kultúry, zo 17. storočia, ktorý postavili Šemšeiovci. Pri kaštieli mali aj veľký Bánov park. Pozostatkom a pripomienkou je dnes už len starý dub. Spočiatku rástol medzi kaštieľmi, teraz sa nachádza medzi kostolmi troch cirkví. Obyvatelia, ale i turisti ho vnímajú ako pýchu mesta – nikto nemôže prehliadnuť jeho majestátnu korunu vyčnievajúcu nad cestou. Či bol vysadený do parku, alebo tam stál ešte skôr, sa už nedozvieme, no domáci vravia, že je najstarším stromom v meste.

3. miesto: Katalpa bignóniovitá (Catalpa Bignonioides Walt.

Vek stromu: 170 rokov, obvod kmeňa: 396 cm, výška stromu: 11 m, Mariássova záhrada v Hnúšti, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj

Exotická katalpa

Ide o strom, ktorý je pre naše končiny neobvyklý. Do Európy sa dostala okolo roku 1726 zo severnej Ameriky. Hnúštianska katalpa rastie v bývalej panskej záhrade, ktorá je pomenovaná po poslednom šľachtickom rode Mariássyovcov. Park so vzácnymi druhmi stromov tu založil koncom 19. storočia miestny zemepán Gustáv Fáy. Vďaka svojmu mohutnému a čiastočne poliehavému rastu sa stala obľúbeným miestom stretávania sa miestnych obyvateľov, mnohí si s ňou nostalgicky spájajú spomienky na detstvo. Je to pravdepodobne najhrubšia a najstaršia katalpa bignóniovitá na území Slovenska.