Štvrtok 28.03.2024
Dnes má meniny 
Soňa
°C
02.05.2019 01:10

V čom systém ISOH pomôže recyklácii plastov


Ilustračná snímka


Po marcovom prijatí smernice EÚ o znižovaní vplyvu niektorých plastových výrobkov na životné prostredie (stop jednorazovým plastom) a následnej ústretovej reakcii Slovenska k tomuto kroku sa zdá, že problém rastu plastových odpadov svojou akútnosťou na riešenie už nemusí byť na programe dňa.


Lenže plasty konzumná spoločnosť potrebuje naďalej, nechá ich spotrebu napriek stopnutiu jednorazových pravdepodobne stúpať a recyklácia stávajúcich i nových plastových odpadov homo sapiens neminie.

Plasty naďalej zostávajú ekonomicky výhodnejšou výrobou ako drahšie bioplasty či sklenené obaly. Aj preto zrejme ich spotreba nezačne klesať. Zároveň ale dnešná konzumná spoločnosť vyjadruje nádej a ponúka návrhy, ktorými podľa nej plastový odpad bude ľudstvo triediť intenzívnejšie, precíznejšie a následne podobne precíznejšie a intenzívnejšie recyklovať, intenzívnejšie a precíznejšie vracať do obehu, a  intenzívnejšie a precíznejšie proces opäť a opäť opakovať, aby mohol byť napokon „vyčerpaný“ plastový odpad spálený (tepelne zhodnotený). Nie uložený na skládku a už vôbec nie do mora. To je scenár v súlade so zámermi pomaly už bývalého Európskeho parlamentu a s najväčšou pravdepodobnosťou aj budúceho. Takýto scenár je v súlade so stratégiou pre plasty v obehovom hospodárstve, zameranom na transformáciu spôsobom, akým sú plastové produkty navrhované, vyrábané, využívané a recyklované. Respektíve spĺňa zámer, aby všetky plastové obaly boli do roku 2030 recyklovateľné.

Čo skrýva slovko „ale“?

Dnes sa informovanie o plastoch hemží termínmi ako „recyklovateľný plast“ či „recyklácia“. Popri tom však platí, že napríklad jedny ľahko tvarovateľné plasty (termoplasty) sú v prípade svojej čistoty recyklovateľné mnohonásobne, ďalšie niekoľkokrát a iné v maličkej kombinácii napríklad s papierom, kartónom, kovom a podobne – ani raz. Nehovoriac o nemiešateľných polyméroch vo viacvrstvových fóliách, ktorých sa vyrába obrovské množstvo, ale nie je o ne záujem medzi recyklátormi nielen u nás, ale ani v Európe. Sú vôbec niekde vo svete recyklovateľné? Nie sú? Čo s nimi robili Číňania do vlaňajška, kým zakázali ich dovoz z iných štátov? Čo s nerecyklovaným plastovým odpadom robia iní zahraniční odberatelia, ktorí nastúpili po Číňanoch?

Keďže dnes národné štatistiky neobsahujú údaje o vzniku a zbere potenciálne recyklovateľných jednotlivých druhov odpadových plastov, býva „komplikované“ na podobné otázky spoľahlivo odpovedať.

Ako vidí budúcnosť recyklácie envirorezort?

V kontexte s absenciou štatistík aj pri riešení problému recyklácie plastov sme písomne požiadali Ministerstvo životného prostredia SR o odpovede na tri základné otázky. Odpovedal Tomáš Ferenčák, hovorca envirorezortu.

Pripravuje MŽP jednotnú štatistiku, na základe ktorej bude možné vyčísľovať a tak stransparentniť materiálové toky a sledovať konkrétny prúd odpadov, a teda na základe existujúceho nakladania s ním určovať organizačné alebo finančné opatrenia na zlepšenia? Respektíve štatistického upresnenia toho, čo je recyklovateľné a čo nie je?

„Ministerstvo v súčasnosti buduje nový Informačný systém odpadového hospodárstva (ISOH), ktorý zavedie elektronické vykazovanie odpadov a vykazovanie materiálového toku jednotlivých prúdov odpadov. Tento krok umožní získať jednotný a štandardizovaný pohľad na odpady v rámci celej Slovenskej republiky. Systém v praxi ušetrí tony papiera a získané informácie výrazne znížia možnosť tvorby čiernych skládok.“

S kým a ako mieni envirorezort pri príprave vykazovania zjednotenej štatistiky spolupracovať?

„Pri príprave nového ISOH spolupracujeme so všetkými zainteresovanými stranami – výrobcami, štátnou správou, samosprávou, ako aj s inými subjektmi v odpadovom hospodárstve.“

Prečo sa tak nestalo dosiaľ?

„V zmysle zákona o odpadoch a vykonávacích predpisov majú povinné osoby aj v súčasnosti povinnosť podávať ohlásenia na predpísaných formulároch, kde je potrebné vyplniť všetky náležitosti. Každá zodpovedná osoba potvrdzuje svojím podpisom úplnosť a pravdivosť uvedených údajov. Faktom však je, že doposiaľ nebolo zavedené elektronické vykazovanie odpadov, čo však bude riešiť práve spomínaný nový ISOH. Zavedením systému očakávame, že sa výrazne zlepší odsledovateľnosť toku odpadu od jeho vzniku až po jeho konečné spracovanie a formálne deklarovanie spracovania odpadu.“

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
16.11.2017
MŽP začne budovať nový Informačný systém odpadového hospodárstva
Nový systém odstráni nedostatky súčasného systému nakladania s odpadmi, ako sú napríklad neodsledovateľnosť toku odpadu od jeho vzniku po jeho konečné spracovanie a formálne deklarovanie spracovania odpadu.
viac
30.12.2017
V odpadoch urobíme poriadok, sľubuje si od ISOH minister Sólymos
Slovenská republika zaplatí 12,7 milióna eur (bez DPH) za vybudovanie Informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH). Tender na jeho dodanie vyhralo ešte v novembri konzorcium firiem Tempest a Softip.
viac
19.01.2021
Od januára musia výrobcovia požiadať o registráciu do ISOH
Od januára musia výrobcovia vyhradených výrobkov požiadať o elektronickú registráciu do Informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH).
viac
27.04.2021
Cieľom odpadového hospodárstva do roka 2025 je odklon od skládkovania
Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2025 je odklonenie odpadov od skládkovania. Upravujú sa aj ciele recyklácie pre jednotlivé segmenty odpadov.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.02 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.13 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.85 %