Pondelok 11. januára bol dňom, ktorý sa zapíše do novodobej histórie našej obce. Tento deň, ktorý podľa slov A. Gmitterovej (štatutárnej zástupkyne prevádzkovateľa) bol prechodom z hmotnej prípravy do vytvorenia živého spoločenstva klientov a pracovníkov – duše denného stacionára. Mnohí sa v spomienkach vrátili späť, keď do tejto budovy z roku 1890 chodili ešte ich rodičia do školy, neskôr sem súčasní klienti vodili deti a vnúčatá do materskej školy a teraz do vynovených priestorov chodievajú oni.

Posledný januárový víkend patril rozlúčke s fašiangami. V sobotu sme mali možnosť vidieť, ako to vyzeralo na tradičnej zabíjačke, deti mali názornú hodinu biológie a my starší sme pospomínali, ako to vyzeralo kedysi, keď sa pri tejto práci zišla širšia rodina, ako boli rozdelené úlohy a ako bolo veselo. Veselo nám bolo pri speve a tanci FS Kapušančan a smutno, keď sme basu „pochovali“ na čas nadchádzajúceho pôstu v podaní členov skupiny Geriatria.

Čítajte v Obecných novinách 5-6/2016 na str. 21.