V Tatranskom národnom parku žije čoraz menej vlkov

"V Tatrách trvale žije asi päť vlčích svoriek a súčasťou ich rozsiahlych teritórií sú aj kotliny v podhorí a prihraničné oblasti Poľska. Jedna vlčia svorka využíva územie väčšie ako 200 štvorcových kilometrov. Za normálnych okolností by malo jednu svorku tvoriť päť až sedem jedincov vrátane mláďat v prvom roku života," uviedol riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. Doplnil, že vlk dravý je v TANAP-e pôvodným živočíchom. Je vrcholovým predátorom a jeho význam spočíva najmä v tom, že lovením svojej koristi, ktorou je v našich podmienkach hlavne jelenia a diviačia zver, udržiava jej primeranú početnosť a vykonáva nespochybniteľný selektívny, regulačný a zdravotný výber. "Svojou prítomnosťou a aktivitou zabraňuje koncentrácii raticovej zveri, čím nepriamo znižuje vznik rozsiahlych škôd, ktoré spôsobuje táto zver na mladých lesných porastoch a na poľnohospodárskych plodinách. Jeho nemenej zanedbateľný význam je aj v tom, že na jeho koristi sa následne priživujú aj iné druhy šeliem a dravé vtáky," vysvetlil.

Môžu na nich poľovať

Vlastné územie Tatranského národného parku je zaradené medzi územia európskeho významu, kde je predmetom ochrany aj vlk. Je celoročne chráneným druhom. "Neplatí to však už v ochrannom pásme TANAP-u, ktoré tvorí podhorie Tatier, kde sa môže v rámci pridelených kvót na vlkov legálne poľovať v čase od 1. novembra do 15. januára," povedal Majko. Za posledných šesť rokov bolo v ochrannom pásme TANAP-u poľovníkmi legálne ulovených 31 vlkov, čo v praxi znamená likvidáciu celej tatranskej vlčej populácie. Uvoľnený priestor len veľmi pomaly a postupne vypĺňajú migrujúce mladé vlky, ktoré do Tatier prichádzajú z iných oblastí, najmä z Poľska, kde je vlk na celom území celoročne chráneným druhom. "Úsilím Správy TANAP-u je trvalé vylúčenie odstrelu vlka dravého v celom území národného parku, vrátane ochranného pásma," uviedol Majko. Doplnil, že chcú dosiahnuť aj zrušenie legislatívne uplatňovanej náhrady škôd spôsobených vlkom na poľovnej raticovej zveri a zachovanie súčasnej územnej ochrany vlka v 20 kilometrovej ochrannej zóne v oblasti celej poľsko-slovenskej štátnej hranice.