Nedeľa 10.11.2024
Dnes má meniny 
Tibor
°C
27.09.2021 04:30

V triedení odpadu sa zlepšujeme, potvrdzujú to aj štatistiky


Asekol - logo


Deväť z desiatich obyvateľov Slovenska sa vie rozhodnúť, čo a kam patrí do jednotlivých nádob na triedený odpad, pričom takmer polovica si to samostatne zisťuje priebežne.


Podľa reprezentatívneho prieskumu v slovenskej online populácii sú fanúšikmi triedenia ženy, mladí ľudia, obyvatelia východného Slovenska a tí, čo žijú v dedinách a obciach.

Pre spoločnosť ASEKOL realizovala prieskum medzi online populáciou nad 15 rokov agentúra Nielsen Admosphere v septembri a zameriavala sa na to, ako sú občania spokojní so systémom triedeného zberu. Takmer dve tretiny respondentov (61 %) považujú systém triedeného zberu na Slovensku za prehľadný.

Medzi obyvateľmi veľkých miest a západného Slovenska považuje systém triedeného zberu za neprehľadný až 40 percent respondentov a z týchto aglomerácií pochádzajú aj účastníci prieskumu, ktorí vyhlásili, že ich téma nezaujíma.

„Z kombinácií odpovedí čítame správanie obyvateľov veľkých miest, ktorí sú si najmenej istí v triedení a informácie sa snažia získať samostatne,“ komentuje výsledky Miroslav Jurkovič, špecialista na cirkulárnu ekonomiku.

81 percent respondentov prieskumu uvádza, že má jednoduchý prístup k nádobám na triedený zber odpadu. Paradoxne – dediny a obce uvádzajú, že nemajú jednoduchý prístup k nádobám, a napriek tomu častejšie uvádzajú, že vedia triediť a záleží im na tom.

Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2020 prvýkrát v histórii Slovenska na skládkach skončila menej ako polovica vyprodukovaného komunálneho odpadu (48 %). Zároveň sa zvyšuje aj miera vytriedeného odpadu. Podiel vytriedených zložiek tvoril takmer tretinu komunálneho odpadu (29 %), pričom pred desiatimi rokmi sa pohyboval len okolo sedem percent.

V súvislosti s klimatickou zmenou až tri štvrtiny respondentov potvrdili, že sú ochotní zmeniť svoje správanie v prospech klímy. Viac ako pätnásť percent respondentov by si vyžiadalo ešte viacej informácií a sedem percent vyhlásilo, že ich téma nezaujíma. Najväčšiu ochotu zmeniť správanie v prospech klímy deklarujú respondenti nad 55 rokov.

„Triedenie rozhodne prispieva k znižovaniu uhlíkovej stopy a tak zmierňuje zmenu klímy,“ potvrdzuje Miroslav Jurkovič. Odpadové hospodárstvo a recyklácia sú zároveň základným nástrojom prechodu na cirkulárnu ekonomiku.

Podľa prieskumu agentúry Nielsen Admosphere z marca sa deväť z desiatich obyvateľov Slovenska aktívne snaží o minimalizáciu odpadu aj viacerými aktivitami súčasne. Najčastejšie triedia respondenti odpad (88 %) a nosia si na nákup vlastné tašky (88 %).

Autor: (ts-asekol, Jozef Neupauer)


komentáre
SHOW ALL
podobné
09.05.2018
Triedenie komunálneho odpadu
Na Ekonomickej univerzite Bratislava a jej Podnikovohospodárskej fakulte so sídlom v Košiciach sa realizuje projekt VEGA 1/0582/17: „Modelovanie ekonomickej efektívnosti materiálovo energetického zhodnocovania komunálnych odpadov“ podporený Vedeckou grantovou agentúrou MŠVVaŠ SR.
viac
15.06.2022
Najväčšiu odpadovú položku v slovenských domácnostiach tvorí plast
Najväčšiu odpadovú položku v slovenských domácnostiach tvorí plast, napriek tomu ho mnoho ľudí nevie triediť. Vyplýva to z prieskumu Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) Envi-Pak. OZV Envi-Pak v tejto súvislosti vyzvala na zodpovednejšie triedenie.
viac
03.12.2022
Handlovská kapustnica 2022! Poďte s nami rozdávať radosť chutne a ekologicky
Tradičné benefičné podujatie Handlovská kapustnica je späť v prezenčnej forme! Počas pandémie sa konali kapustnice po dva roky v komornej atmosfére podľa platných opatrení.
viac
29.06.2023
Obce a mestá v systéme ENVI - PAK triedili v roku 2022 lepšie ako rok predtým
V roku 2022 sa už v triedenom zbere naplno prejavilo zavedenie zálohovania a hoci by si niekto mohol myslieť, že ľudia zabudnú triediť ostatné zložky, resp. nebude sa im chcieť triediť, keď za to nedostanú naspäť peniaze, opak je pravdou.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.55 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.04 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.41 %