Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR našli pri kontrolnej akcii 140 miliónov eur. Ide o dividendy z nerozdeleného zisku minulých rokov, ktoré Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v roku 2021 ako jediný akcionár Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) neodviedlo do štátneho rozpočtu, ale zamenilo za vklad do kapitálového fondu z príspevkov akcionára. Rezort tak urobil v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách a pred rozhodnutím obišiel vládu. Kontrolóri na túto operáciu a peniaze nachádzajúce sa v kapitálovom fonde SPP prišli pri krížovej kontrole účtovnej závierky plynárenského podniku a výšky majetkových účastí, ktoré vykazovalo ministerstvo. Keďže tento krok urobilo ministerstvo formou rozhodnutia jediného akcionára, nie je jasný ani dôvod takéhoto postupu.
„Ide o vážny nedostatok, na ktorý prišli moji kolegovia. Chybný postup ministerstva hospodárstva potvrdil aj rezort financií. Teraz bude potrebné túto chybu opraviť prostredníctvom rozhodnutia vlády a peniaze musia byť presunuté do štátneho rozpočtu,“ priblížil šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Pre lepšie pochopenie toho, čo sa stalo dodal, že „ide o obdobnú situáciu, ako keby sa ministerstvo vnútra či finančná správa rozhodli, že si nechajú financie vybrané na pokutách a použili by ich podľa vlastného uváženia bez toho, aby ich odviedli do štátneho rozpočtu.“
Najvyšší kontrolný úrad toto zistenie spolu so závermi ďalších deviatich kontrol z 3. štvrťroka roku 2025 zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom – prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu a premiérovi Robertovi Ficovi. Spolu bolo prekontrolovaných vyše 55 subjektov štátnej a verejnej správy. Analytici úradu zverejnili dve analýzy a stanovisko k vývoju tohtoročného štátneho rozpočtu.
Národní kontrolóri našli chybu aj pri ďalšej transakcii, tentokrát vo výške 500 miliónov eur z roku 2022. V tomto prípade o vklade dividend do kapitálového fondu SPP rozhodla vláda. Dôvodom bola snaha o zabezpečenie finančnej stability počas energetickej krízy a extrémnych cien plynu. Aj táto suma bude postupne odvedená do štátneho rozpočtu, prvá splátka vo výške 80 mil. eur bola zrealizovaná v novembri 2024. Pôvodne sa počítalo s vrátením týchto prostriedkov aj s úrokom. Vklady do kapitálového fondu a do základného imania sa ale neúročia. „Účtovníctvo rezortu hospodárstva bolo v kontrolovaných rokoch neprehľadné a vykazovalo významnú chybovosť. Z pohľadu kontrolného úradu je preto potrebné zlepšiť vnútorný kontrolný systém v rámci celého ministerstva,“ priblížil zistenia šéf kontrolórov.
Audítori NKÚ zistili chyby aj v prípade vyraďovania štátnych podnikov v likvidácii a to ešte v roku 2022, čím došlo k neopodstatnenému zvýšeniu hospodárskeho výsledku o bezmála 47 mil. eur. Rovnako opakovane kontrolóri upozorňujú na nedostatočné plánovanie pri zostavovaní rozpočtov ministerstiev, čo sa pri rezorte hospodárstva prejavilo okrem iného v tom, že počas troch kontrolovaných rokov bolo k rozpočtu vykonaných viac ako 260 externých rozpočtových opatrení. Ďalšie zmeny rozpočtu sa robili internými rozpočtovými opatreniami.
Budúcnosť Slovenskej pošty je ohrozená, štát musí konať, vyplýva z ďalšej kontrolnej akcie ukončenej v treťom štvrťroku. Národná autorita pre externú kontrolu opakovane upozorňuje, že problémy hospodárenia Pošty pretrvávajú už niekoľko rokov. V rokoch 2021 až 2024 vykazovala každoročne stratu, ktorá spolu dosiahla takmer 66,5 mil. eur. Rok 2024 bol zároveň najhorším z hľadiska dosiahnutých hospodárskych strát, spoločnosť evidovala aj štyri nesplatené investičné úvery v celkovej výške 51,5 mil. eur. Na základe rokovaní sa banky dočasne vzdali nároku na predčasné splatenie úverov v hodnote takmer 33,5 mil. eur. Kritický stav Pošty spôsobili okrem iného prísne nastavené podmienky univerzálnej služby či nedostatočná modernizácia a informatizácia, pričom riešenie súčasnej situácie závisí nielen od manažmentu, ale aj od akcionára, ktorým je štát.
Kontrolný úrad v uplynulom kvartáli upozornil aj na podozrenie z trestného činu v prípade projektu digitálnej transformácie stavebného konania, ktorý je zatiaľ neúspešný a ocitol sa v slepej uličke. Aj keď kontrola starostlivosti o duševné zdravie detí ukázala, že ide o problematiku, ktorá bola dlhodobo podceňovaná a Slovensko čelí kritickému nedostatku školských psychológov, predsa len covidová pandémia spustila viaceré systémové zmeny a prinútila konať kompetentné orgány. Na jedného psychológa pripadalo v minulom roku v priemere 710 žiakov, pričom v niektorých okresoch ich bolo až vyše 3 000. Tri okresy nemali školského psychológa vôbec (Levoča, Snina a Medzilaborce). Rešpektovaná americká asociácia školských psychológov pritom odporúča jedného psychológa na maximálne 500 žiakov. Školstva sa týkala aj kontrola vzdelávania maloletých cudzincov. V tomto prípade sa ukázalo, že naša krajina nemá jasne stanovené postupy, ktoré by pomohli nielen školám, ale predovšetkým samotným deťom, čo sa výrazne prejavilo po vypuknutí vojny na Ukrajine.
V súvislosti s európskymi finančnými zdrojmi sa kontrolóri národnej autority pre externú kontrolu pozreli na program spolupráce Interreg V-A v programovom období 2014 – 2020. Zistili, že tento program bol funkčný a účinný, no problémom bola vysoká administratívna záťaž žiadateľov a pomalý rozbeh čerpania financií. Výrazne meškanie sa často spomína aj pri ďalšej problematike, ktorú kontrolný úrad sleduje, a tou je cestná a mostná infraštruktúra. Aktuálna kontrola potvrdila, že každý druhý most na cestách I. triedy na Slovensku je v zlom stave a diaľnice staviame pomaly. Investičný proces trvá v priemere viac ako 14 rokov, čo ohrozuje dokončenie kľúčových úsekov.
Samosprávy sa pri uzatváraní pracovných dohôd správajú zodpovednejšie ako štátne inštitúcie. Vyplynulo to z kontroly, ktorá nadviazala na obdobný audit z minulého roka, keď národní kontrolóri preverovali proces uzatvárania pracovných dohôd v rizikových ústredných orgánoch štátu. Hazardné hry sa na Slovensku presunuli z kamenných prevádzok do online priestoru. Výber finančných poplatkov z hazardu pre štát sa aj preto za ostatné roky zvýšil. Naopak celkové príjmy miestnych samospráv sa výrazne znížili. Pozitívnym príkladom aj pre iné rezorty je zlúčenie šiestich štátnych teplární v roku 2022 do MH Teplárenského holdingu. Napriek pozitívam, ktoré toto zlúčenie prinieslo, kľúčové modernizačné projekty holdingu meškajú a investičný dlh spoločnosti presahuje 460 miliónov eur. Pri tejto kontrole si kontrolóri všimli aj porušenie zákona o dani z príjmov, na základe čoho spoločnosť podala dodatočné daňové priznanie a ešte tento rok odvedie do štátneho rozpočtu 4,7 milióna eur.
Detailná správa z kontrolnej akcie je k dispozícii tu: https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/vykazovanie-vybranych-udajov-v-individualnej-uctovnej-zavierke-a-zaverecnom-ucte-kapitoly-ministerstva-hospodarstva-sr-pdf (.pdf, 983 kB)