Obec Dojč.
Vlaňajšia novela zákona o odpadoch stanovila zberovým spoločnostiam zaviesť od roku 2023 povinné váhy a vážiť zmesový komunálny odpad. V obci Dojč (okres Senica) s vyše 1200 obyvateľmi začali s touto činnosťou už v minulom roku.
V roku 2017 vyprodukovali v Dojči 301,09 tony zmesového komunálneho odpadu, v roku 2018 o 22,7 tony menej a vlani zaznamenali ďalšie zníženie o 28 ton: teda 250,36 tony.
Pod tieto čísla sa, samozrejme, podpísal vyšší podiel triedenia odpadov. K nemu však vlani výrazne prispela aj skutočnosť, že obyvateľom obce najskôr rozdala samospráva plomby, aby nimi označovali svoje odpadové nádoby v prípade, keď ich skutočne naplnili a potrebovali vyviezť. A onedlho pridala aj váženie odpadu ako ďalší krok, ku ktorému pristúpila v marci 2019.
Zo začiatku výrazné rozdiely pri vážení
Zberová spoločnosť sa podľa starostky Dojču Slavomíry Melišovej zo začiatku váženiu odpadu bránila, ale neskôr obci vyhovela. Pri prvom vlaňajšom vážení na certifikovanej váhe v miestnom poľnohospodárskom družstve navážili 8,46 tony. Váha na skládke odpadov, kam zmesový odpad smeroval, však v ten istý deň pri tom istom odpade navážila 9,39 tony. Podobné rozdiely vo vážení sa zopakovali aj pri ďalších váženiach zmiešaných odpadov. „Postupne sa však začali znižovať,“ konštatuje S. Melišová.
Identifikácia jednotlivých obyvateľov obce
Za dôležité starostka považuje, že samospráva od zberovej spoločnosti žiadala aj váženie každej jednej nádoby v obci. Takto samospráva získala presnejšie informácie a identifikovala obyvateľov, ktorí viac odpadu triedia a nádoby vykladajú na zvoz, samozrejme, podľa potreby. „Považovali sme to a stále považujeme za spravodlivý krok voči zodpovedným obyvateľom,“ konštatuje.
V každom prípade aj na vrub váženia treba pripísať, že v tomto roku celkový objem zmesového odpadu tiež výrazne klesá oproti obdobiu minulého roka. Pri troch porovnateľných meraniach bol v Dojči o 21 až 34 percent nižší ako vlani!
Rady tým, ktorí sa chystajú vážiť
„Ak by sme sa mali opätovne rozhodnúť, či pôjdeme cestou váženia, odpoveď znie jednoznačne áno,“ hovorí starostka, keď dostala otázku, čo by poradila obciam, ktoré sa k váženiu zmesových odpadov chystajú. „Celý systém, aj keď nie je jednoduchý, dáva zmysel. Bez váženia si obyvateľ nedokáže predstaviť, koľko kíl končí v odpadovej nádobe. Takto ich má kvantifikované a keď vidí, akú hmotnosť mala jeho nádoba, zamýšľa sa nad tým, čo do nej dal, čo mohol a bude môcť urobiť, aby bolo jeho zmesového odpadu menej, čo ho núti k premýšľaniu a konaniu odpad triediť. Tiež si všíma svoje okolie a hodnotí, kto sa ako správa v tomto smere. Na druhej strane aj pre samotnú obec je dôležité, aby mala prehľad o odpade vyprodukovanom na svojom území, poznala návyky obyvateľov a uvedomovala si vlastné rezervy pri triedení.“
Nezastupiteľnosť zavedenia množstvového zberu
Na tomto mieste spomeňme, že už v roku 2017 sa v Dojči rozhodli pre manuálnu evidenciu vyvážaných odpadových nádob. Až po tomto kroku nakročili k už spomínaným postupom, súvisiacich so znižovaním zmesového odpadu. „Množstvový zber priamo cez financie motivuje občana k vyššiemu triedeniu a k tomu, aby produkoval menej zmesového odpadu,“ dopĺňa Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK, do portfólia ktorej Dojč patrí. „Aby sa zabránilo znečisteniu vytriedených zložiek odpadu, je vhodné vážiť i tie, a samozrejme monitorovať miesta v obciach, kde by mohli vznikať čierne skládky.“
Zdravým znakom systému v Dojči je, že v obci nezaevidovali ani jednu čiernu skládku, ktorá by vznikla ako dôsledok znižovania zmesového odpadu.
Nový rozmer a váženie odpadu
„Považujeme za dôležité si vybudovať prehľad o domácnostiach a o veľkosti nádob,“ pokračuje S. Melišová. „ To znamená, že pred samotným vážením musí byť každá odpadová nádoba označená tagom, musia byť načítané údaje o stojisku, GPS súradniciach, o objeme nádoby a podobne.“
Podľa starostky až keď človek bude platiť za sebou skutočne vyprodukovaný odpad a pocíti to na svojej peňaženke, nadobúda váženie zmesového odpadu nový rozmer. „Kto by chcel platiť za odpad viac (?),“ pýta sa. „To si však vyžaduje – ešte pred nábehom na systém samotného váženia – informovať obyvateľov, komunikovať s nimi o triedení odpadu a tak zvyšovať celkové povedomie a vzdelanosť v tomto smere.“
S akými výdajmi musia obce rátať?
„Samosprávy sa musia pripraviť na vstupné náklady – zabezpečiť čítačku tagov, samotné tagy či nálepky na odpadové nádoby a softvér vôbec,“ radí starostka obce. „A takisto na nevyhnutné prvotné úkony od označovania odpadových nádob, cez ich evidenciu prostredníctvom čítačky, a následne na prácu so softvérom. O všetkých krokoch v tomto smere musia byť informovaní, v obciach treba nastaviť a využiť informačné kanály.“
Koľko bude nábeh na váženie zmesového odpadu stáť? „Celkové vstupné náklady nepresiahnu 2000 eur, mesačný poplatok za správu dát, výstupov a sim kartu vyjde na cca 120 eur,“ uzatvára S. Melišová.
