Vedci zo SAV vyvinuli metódu na zmiernenie dosahov svetelného znečistenia

Vedci zo SAV vyvinuli metódu na zmiernenie dosahov svetelného znečistenia Vedci zo SAV vyvinuli metódu na zmiernenie dosahov svetelného znečistenia

Ako priblížil Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, satelitný monitoring môže pomôcť pri rozpoznávaní účinkov častíc z rôznych lokálnych zdrojov na znečistenie, čo umožní navrhnúť cielené opatrenia pre danú lokalitu.

Niektoré satelity poskytujú údaje o jase zemského povrchu v noci počas ich preletu ponad sledované územie. Nová metóda umožňuje podľa Kocifaja spracovaním satelitných dát stanoviť vlastnosti aerosólových častíc v lokálnej atmosfére nad vybraným mestom a na základe týchto údajov potom dostatočne presne predpovedať účinky svetelného znečistenia v jeho okolí. „Tak možno identifikovať a odlíšiť aj účinky častíc rôzneho typu,” doplnil.

„Napríklad uhlíkaté častice produkované v procesoch horenia alebo silne absorbujúce častice generované priemyselnou činnosťou majú iné optické vlastnosti ako minerálne častice, a preto majú aj iný vplyv na jas nočnej oblohy videný z povrchu Zeme,” vysvetlil Kocifaj. Častice sa odlišujú napríklad aj v tom, že distribuujú svetlo zo zdroja preferovane do iných smerov a spôsobujú tak niekedy väčšie a inokedy zase menšie presvetlenie nočnej oblohy v okolí mesta.

Svetelné emisie v širšom kontexte predstavujú celkové množstvo svetla vyprodukovaného pozemnými, umelými zdrojmi. „Vo väčšine prípadov ide o pouličné osvetlenie, svetelné reklamné tabule, osvetlenie športovísk alebo priemyselných celkov, ale aj svetlo z interiérov budov,” objasnil Kocifaj.

Ako skonštatoval, šíreniu svetla do ostatných smerov prakticky nemožno zabrániť. Svetelná energia preto smeruje aj nahor, a to buď priamo, napríklad pre nedostatočné tienenie, alebo odrazom od povrchov, od budov, vozidiel či stromov. „Toto množstvo sa následne nekontrolovateľne šíri do priestoru a po rozptyle v atmosfére sa dostáva späť na zemský povrch, avšak na inom mieste, ako bolo vyžiarené. Takto môže napríklad inštalácia nevhodných svetelných zdrojov v jednej mestskej štvrti spôsobiť presvetlenie oblohy v inej mestskej štvrti, aj keby boli v danej štvrti realizované všetky opatrenia pre zníženie nežiaduceho svetelného znečistenia,” priblížil.

Ešte väčšie negatívne dosahy sú podľa neho pozorované v blízkosti miest, kde sa prirodzene očakávajú nízke úrovne svetla v prostredí z dôvodu absencie zdrojov. Znečistenie ovzdušia a svetelné emisie z blízkych miest však spôsobujú, že obloha je v týchto prírodných zónach neprirodzene jasná.

Ako upozornil Kocifaj, nevhodný výber alebo regulácia osvetlenia zohrávajú významnú úlohu v pozorovanom rapídnom zhoršovaní ekosystému miest, mestských parkov a okolitej prírody. Negatívny dosah má aj na migrujúce vtáctvo. Pripomenul, že osvetlená plocha Slovenskej republiky v rokoch 2012 až 2016 vzrástla o 14 percent a svetelné emisie v mestách vzrástli o 16 percent.