Vláda v stredu schválila zákon o krajinnom plánovaní s viacerými pripomienkami. Vládny kabinet zároveň odporučil parlamentu prerokovať návrh v skrátenom legislatívnom konaní.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) reagovalo, že so skráteným legislatívnym konaním k návrhu nesúhlasí.
Legislatíva, ktorú predložilo ministerstvo životného prostredia v súlade s cieľmi plánu obnovy, má zvýšiť a zlepšiť ochranu krajiny a jej hodnôt.
Legislatívu podľa ministra napísali tak, aby boli splnené podmienky a nebola prekážkou pre vyplatenie peňazí z plánu obnovy ku koncu roka. Tvrdí, že zákon vytvára aj priestor na lepšie plánovanie do budúcnosti
Zároveň povedal, že novela je pripravená tak, aby z envirorezortu nerobila špeciálny stavebný úrad, ktorý bude sťažovať život mestám a obciam. Dáva naopak právo samosprávam vstupovať do diskusie o krajinnom plánovaní a zohľadňovať požiadavky a potreby miest a obcí. Význam centrálneho krajinného plánovania vidí v tom, že môže dať víziu širším vzťahom v území, z ktorého môžu benefitovať jednotlivé mestá a obce.
ZMOS v tejto súvislosti apeluje na vládu a premiéra, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a umožnili riadne legislatívne konanie. To má podľa predsedu združenia Jozefa Božika zaručiť kvalitnú právnu úpravu v oblasti krajinného plánovania a umožniť samosprávam aktívne sa zapojiť do odborných diskusií na dosiahnutie optimálneho riešenia a naliehavosti plánu obnovy.
Zákon je podľa Jozefa Božika citlivý pre miestnu samosprávu, a preto nepovažujú tento spôsob legislatívneho konania za korektný. „Nebol vytvorený priestor na dôkladné a odborné pripomienkovanie nového znenia návrhu zákona o krajinnom plánovaní verzus zákona o územnom plánovaní, čo sme namietali zásadnými pripomienkami už v predchádzajúcom znení zákona predloženého do skráteného medzirezortného pripomienkového konania minulý rok," skonštatoval.
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia a člen mimoparlamentnej strany Demokrati Michal Kiča reagoval, že krajinné plánovanie je kľúčové pre prípravu a zvládnutie klimatických zmien. Je podľa Michala Kiču neakceptovateľné, že takýto zákon je predložený bez medzirezortného pripomienkového konania a diskusie s odborníkmi. Tvrdí, že návrh však nenapĺňa podstatu reformy. Legislatívu považuje za premárnenú šancu zachovať typický krajinný ráz Slovenska a pripraviť ho na dôsledky klimatických zmien.
