Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici si v týchto dňoch pripomína výročie udalosti, ktorá výrazne prispela k prezentácii slovenských zvykov a tradícií nielen doma, ale aj v zahraničí. Národopisná výstava českoslovanská, ktorú počas niekoľkých mesiacov navštívili viac ako dva milióny ľudí, mala pre Slovákov kultúrny, ako aj politický význam.

V druhej polovici 19. storočia sa do popredia čoraz viac dostávali myšlienky spoločných politických, kultúrnych a historických väzieb medzi Čechmi a Slovákmi. Jedným z najdôležitejších prejavov tejto snahy bola Národopisná výstava českoslovanská, usporiadaná v roku 1895 v Prahe. Významným aktérom účasti Slovákov na výstave bol mladý architekt, rodák z Turej Lúky na Myjave, Dušan Jurkovič. Ten viedol skupinu približne tridsiatich účastníkov z obcí Mariková, Vydrná a Detva. Slovenská expozícia prezentovala najmä bohatstvo ľudovej kultúry z našich regiónov. „Návštevníci si mohli pozrieť kroje, výšivky, čipky, maľby, drevorezby, keramiku, pracovné nástroje či nábytok. Exponáty zo Slovenska boli vystavené v hlavnom stredisku výstavy, v tzv. národopisnom paláci,” povedala Petronela Rágulová, riaditeľka Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici a dodala „výstava mala pre Slovákov nielen veľký kultúrny, ale aj politický význam – potvrdila, že ľudová kultúra slovenského národa môže významne prispieť k obrane našej národnej identity a politických práv nášho národa.”

Pri príležitosti 130. výročia výstavy pripravilo múzeum putovnú výstavu, ktorú realizovalo v spolupráci s archívmi a múzeami zo Slovenskej a Českej republiky. Prvú verejnú prezentáciu výstava zažije už v nedeľu 13. júla počas 32. Marikovských folklórnych slávností v amfiteátri v Hornej Marikovej.