Najväčšie množstvo voľne pohodeného odpadu tvoria podľa analýzy litteringu (voľne pohodeného odpadu) OZV ENVI - PAK cigaretové ohorky. Analýza prebehla v 27 lokalitách naprieč Slovenskom a potvrdila výraznú dominanciu cigaretových ohorkov. Za nimi nasledovali iné plasty a tretí skončil s pomerne veľkým rozdielom papier. Na opačnom konci rebríčka sa ocitli PET fľaše, nápojové kartóny a najmenej sa v litteringu nachádzalo iné sklo.
ENVI - PAK sa v analýzach, ktoré pravidelne robí od roku 2020, zameriava na evidenciu počtu odhodených kusov a uskutočňuje ich poväčšine v miestach, ktoré sú totožné s predchádzajúcimi analýzami.
Neslávne prvé miesto patrí cigaretovým ohorkom
Ako informuje ENVI - PAK na svojom webe, odpad bol po vyzbieraní rozdelený do 12 skupín a následne vytriedený do príslušných vriec a kontajnerov. Najviac, čo sa počtu týka, bolo cigaretových ohorkov a rôznych druhov plastu (obalov od sladkostí, pochutín, granúl, kvetináčov či fólií a podobne). Dnes sa už nápojové PET fľaše a plechovky, ktorých bolo pred zavedením zálohovania výrazne viac, prepadli na spodné priečky. PET fliaš a plechoviek – oba tvorili iba 1,4 % vyzbieraného voľne pohodeného odpadu a menej už bolo len iného skla – 0,8 %. Okrem spomínaných ohorkov, ktoré skončili opäť na nelichotivom prvom mieste a z celkového počtu vyzbieraných kusov odpadu ich bola polovica – 50,6 %, sa na popredných priečkach držia aj iné plasty (19,8 %), medzi ktorými sa nachádzajú hlavne obaly z pochutín a tretí je papier (8,7 %).
Rozdiely vo voľne pohodenom odpade naprieč Slovenskom
Z výsledkov analýzy spoločnosti vyplynulo, že na západnom Slovensku vrátane Bratislavy sa v najväčšej miere nachádza cigaretový odpad (50,8 %). Druhá priečka patrí iným plastom mimo nápojových PET fliaš (18,8 %), nasleduje papier (9,5 %) a iné odpady (4,1 %), kde boli zaradené napríklad textil, obuv, pneumatiky a podobne. Ostatné vyzbierané druhy odpadu majú 4 a menej percent.
„V strede Slovenska bolo zloženie odpadu trocha odlišné. Prím tu hral taktiež cigaretový odpad (49,3 %), avšak v tejto časti, výraznejšie ako inde, vyskočili iné plasty (25,3 %) a tretie v poradí boli iné kovy (6,2 %). Zároveň sme tu viac ako inde zaznamenali aj pohodené hygienické potreby (4,0 %),“ uviedla Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK s tým, že zaujímavosťou je, že v tejto časti Slovenska sa počas analýzy nenašiel žiaden biologicky rozložiteľný odpad a veľmi málo nápojových kartónov (0,4 %). Naopak, našlo sa tu najviac PET nápojových obalov spomedzi skúmaných lokalít.
Na východe obsadil prvú priečku taktiež cigaretový odpad (50,6 %) a hneď za ním skončili iné plasty (21,4 %). Tretí v poradí bol papier (7,9 %). V rámci porovnania s ostatnými lokalitami sa tu našlo veľmi málo PET nápojových obalov (0,8 %) a rovnako zanedbateľné množstvo iného skla (0,7 %).
Tentoraz sa zbieralo na viacerých miestach v Bratislave, v Pezinku, Chorvátskom a Slovenskom Grobe, v Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, na Čiernej vode, v Bernolákove, Dunajskej Lužnej, Miloslavove, na Kunovskej priehrade pri Senici, Rybanoch, Trnave, Stupave, Rybanoch, Trnave, Strážskom, Hornom Badíne, pri jazere v Hodruši Hámroch, Vyšnom Skalníku, Plešivci, Sečovskej Polianke, Kvetnici či Nižnom Hrušove. Väčšina miest bola totožná aj s predchádzajúcimi rokmi, aby bolo porovnanie čo najrelevantnejšie.
Nie vždy môžu za littering ľudia
Zo samotných analýz spoločnosti vyplynul aj fakt, že zloženie voľne pohodeného odpadu prechádza časom istými zmenami a taktiež sa líši aj v závislosti od toho, či sa vykonáva v trvalo obývanej oblasti alebo v rekreačnej. V roku 2020 dominovali voľne pohodenému odpadu iné plasty, PET nápojové obaly a nápojové plechovky, spustením zálohovania druhé a tretie spomínané postupne vymizli, resp. nachádzajú sa v litteringu len v minimálnej miere. Naopak, stále sa dá nájsť niekde v kríkoch pohodená pneumatika, vyhodená topánka, nejaký textil či stavebný odpad.
„Zber voľne pohodeného odpadu a jeho následná analýza patrí už niekoľko rokov do portfólia našich aktivít nad rámec zákonných povinností. Samotnému litteringu sme sa premiérovo venovali už v roku 2019, keď sme na Slovensku organizovali ploggingové podujatia a následne sme prišli s iniciatívou Vezmi si ma, ktorá funguje dodnes a pomáha čistiť slovenské mestá a obce. Na novú úroveň sme túto aktivitu posunuli cez behaviorálny projekt, ktorého cieľom je meniť správanie ľudí, nakopnúť ich k tomu, aby odpad neodhadzovali na zem, lebo len samotné vyčistenie miest nie je trvalým riešením tohto problému,“ vysvetlila Katarína Kretter. Littering podľa nej nemusí byť vždy výsledkom ľudí, ktorí odpad odhodia len tak na zem. „Často sa s litteringom stretávame aj v okolí kontajnerov nie preto, že je to reálnym úmyslom ľudí. Neraz za to môže napríklad vietor, ktorý odpad vyfúkne z nedostatočne zabezpečených kontajnerov,“ dodala Kretter. Pravidlom však podľa nej je, že ľudia skôr vypustia z ruky odpad tam, kde sa už nachádza iný, lebo veď jeden kus odpadu sa v kope iných stratí. Preto stále majú zmysel aj čistiace aktivity.