Littering, teda voľne pohodený odpad, je, žiaľ, bežnou súčasťou miest a obcí Slovenska. OZV ENVI - PAK od roku 2020 analyzuje a vyhodnocuje, koľko a aké druhy odpadu najčastejšie ľudia odhodia na zem. Najnovšia analýza, uskutočnená v priebehu leta 2026 v 28 lokalitách naprieč Slovenskom, potvrdila trend posledných rokov – dominanciu cigaretového odpadu, ktorý tvorí až 58 % všetkých vyzbieraných kusov. S výrazným odstupom nasledujú iné plasty a papier.

Ako uviedla Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, na zloženie voľne pohodeného odpadu sa pozreli v 28 lokalitách naprieč Slovenskom, pričom sa zameriavali na evidenciu počtu odhodených kusov. „Zaujíma nás nielen to, čo ľudia najčastejšie odhadzujú, ale aj to, ako sa zloženie litteringu v čase mení. Aj preto sa do väčšiny lokalít pri analýze opakovane vraciame. Sledujeme pritom rôzne typy prostredia – od miest a obcí až po rekreačné lokality či miesta v prírode,“ priblížila Kretter.

Viac ako polovicu tvorili cigaretové ohorky

Po vyzbieraní bol odpad rozdelený do 12 skupín a následne vytriedený do príslušných vriec a kontajnerov. Najviac, čo sa počtu týka, bolo cigaretových ohorkov (58 %) a iných plastov – obalov od sladkostí, pochutín, granúl, vrchnákov z fliaš, fólií a podobne – (16,3 %), tretí skončil papier (7,9 %). Najmenej bolo VKM nápojových kartónov a iného skla (napríklad úlomky z tabuľového skla).

image.png

Graf 1: Celkové zloženie voľne pohodeného odpadu na Slovensku v roku 2026

Prvenstvo sa už pár rokov nemení

Ako uvádza spoločnosť aj tohtoročná analýza potvrdila trend posledných rokov, že cigaretové ohorky sú najpočetnejšou kategóriou v litteringu – tentoraz tvorili 58 % všetkých zaznamenaných kusov, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast o takmer 8 percentuálnych bodov. S výrazným odstupom nasledovali iné plasty (16,3 %), najmä obaly z pochutín, a papier (7,9 %). Od zavedenia zálohového systému v roku 2022 výrazne ubudlo medzi voľne pohodeným odpadom nápojových PET fliaš a plechoviek. V tohtoročnej analýze sa však podiel PET fliaš po pravidelných predchádzajúcich poklesoch mierne zvýšil – z 1,3 % v roku 2025 na 2,2 %. Ako doplnila Katarína Kretter, to, či ide o jednorazový výkyv alebo zmenu doterajšieho vývoja, ukážu až výsledky ďalších analýz.

image-1.png

Graf 2: Vývoj zloženia litteringu na Slovensku (2024 – 2026)

Rozdiely naprieč Slovenskom

Ak sa pozrieme na výsledky z regionálneho hľadiska, tak na západnom Slovensku vrátane Bratislavy sa v najväčšej miere nachádza cigaretový odpad (60,6 %). Druhá priečka patrí iným plastom mimo nápojových PET fliaš (13,4 %), nasleduje papier (7,8 %) a hygienické potreby (3,7 %), kde boli zaradené napríklad servítky, vlhčené utierky a podobne.

V strede Slovenska bolo zloženie odpadu trochu odlišné. Prím tu hral taktiež cigaretový odpad (53,4 %) a iné plasty (16,5 %). Na treťom mieste bol papier (9,2 %) a na štvrtom iné kovy (5,3 %). Zaujímavosťou je, že v tejto časti Slovenska sa počas analýzy nenašli voľne pohodené VKM nápojové kartóny (0,0 %).

Na východe obsadil prvú priečku taktiež cigaretový odpad (48,5 %) a hneď za ním skončili iné plasty (28,1 %), ktorých bolo spomedzi skúmaných lokalít najviac práve tu. Tretí v poradí bol papier (8,1 %) a za ním skončili iné kovy (5,3 %). V rámci porovnania s ostatnými lokalitami sa tu našlo najviac iného skla (2,0 %) a najmenej hygienických potrieb (1,1 %). Zaujímavosťou je, že sa v skúmaných oblastiach v tejto lokalite nenašli žiadne PET nápojové obaly.

image-2.png

Graf 3: Regionálne porovnanie zloženia litteringu v roku 2026

Zloženie litteringu sa časom mení

Ako priblížila Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK v rámci dlhodobého porovnania sa ukazuje, že zloženie voľne pohodeného odpadu sa v čase mení a líši sa aj podľa charakteru lokality, napríklad medzi trvalo obývanými a rekreačnými oblasťami. V roku 2020 patrili medzi najpočetnejšie kategórie iné plasty, PET nápojové obaly a nápojové plechovky. Po zavedení zálohovania v roku 2022 zastúpenie PET fliaš a plechoviek postupne klesalo.

„Samozrejme, môžeme povedať, že aj littering sa odzrkadľuje na spotrebiteľskom správaní a akýchsi trendoch. Tento rok sme na viacerých miestach zaznamenali napríklad obaly z proteínových nápojov, naopak v oveľa menšej miere sa tam nachádzali veľké kusy odpadu, ako sú napríklad pneumatiky. Zároveň však nevieme s určitosťou povedať, či niekto miesta pred nami nečistil a nevyzbieral tam väčšie kusy odpadu, ale cigaretové ohorky jednoducho prehliadol, alebo im len nepripisoval význam, kvôli ich veľkosti,“ dodala Kretter.

Medzi lokalitami, kde sa voľne pohodený odpad zbieral, boli viaceré miesta v Bratislave, v Pezinku, Slovenskom Grobe, Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, na Čiernej vode, v Bernolákove, Dunajskej Lužnej, Miloslavove, Ivanke pri Dunaji, Jarovciach, Veľkom Bieli, Plaveckom Podhradí, pri Kunovskej priehrade neďaleko Senice, pri vodnej nádrži v Bolerázi, v Trnave, Strážskom, Hornom Badíne, pri jazere v Hodruši-Hámroch, vo Vyšnom Skalníku, Plešivci, Sečovskej Polianke a Kvetnici.

Samotné čistenie nie je trvalým riešením, dôležitá je prevencia

OZV ENVI - PAK sa problematike litteringu venuje aj nad rámec svojich zákonných povinností. Už v roku 2019 organizovala na Slovensku ploggingové podujatia, neskôr spustila iniciatívu Vezmi si ma, ktorá dodnes pomáha čistiť slovenské mestá a obce. Na tieto aktivity nadviazal aj behaviorálny projekt, zameraný na zmenu správania ľudí.

„Zaujíma nás totiž správanie sa ľudí k odpadu a „ochota“ odhadzovať ho na zem namiesto toho, aby s ním naložili správne – vytriedili ho a vyhodili do koša. Výsledky analýz využívame pri organizovaní preventívnych aktivít a vzdelávacích kampaní,“ dodala Katarína Kretter s tým, že samotné čistenie lokalít nie je trvalým riešením litteringu. Dôležité je predchádzať odhadzovaniu odpadu a zároveň myslieť aj na prípady, keď sa odpad dostáva do okolia neúmyselne, napríklad z nedostatočne zabezpečených kontajnerov.