Diaľničné úseky strašia rozpočet už dlhšiu dobu.
Rozhodnutie spustiť proces výstavby diaľničného obchvatu Bratislavy odvráti kolaps dopravy v Bratislave a okolí, na ktorý by doplatili nielen ľudia, ale veľké firmy v regiónoch, ktoré sú ťahúňmi našej ekonomiky. Bez diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 bude ďalší hospodársky rast Slovenska ohrozený.
„Neúnosná dopravná situácia v Bratislave a jej okolí má už dnes výrazný dopad na život obyvateľov kraja, podnikateľské aktivity firiem a obchodných spoločností pôsobiacich nielen v regióne, ale aj na celom Slovensku. Dokonca môže byť jedným z faktorov, ktorý odrádza potenciálnych turistov od návštevy Bratislavského kraja. Ak by sa tento problém neriešil, v dohľadnej dobe by došlo ku zrúteniu celého dopravného systému v hlavnom meste a jeho okolí. Následky by boli katastrofálne,“ povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.Pod zhoršujúcu situáciu sa podpísalo aj rozhodnutie vlády nerealizovať projekt Filiálka, ale aj chýbajúce zahusťovanie železničných zastávok, nebudovanie záchytných parkovísk a slabý dôraz kladený na preferovanie koľajovej dopravy. Z týchto dôvodov sú ľudia nútení využívať na cestu do Bratislavy osobné autá, v ktorých často sedí len jeden cestujúci. Existujúci bratislavský obchvat je totiž zásobovacou trasou nielen pre firmy z regiónu, ale napríklad aj pre automobilky v Trnave a Žiline. Hroziaci dopravný kolaps môže narušiť ich „just-in-time“ model, či dôjde k zastaveniu výroby. Vybudovanie nultého obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty zo Žitného ostrova je preto jediný spôsob ako sa vyhnúť dopravnému kolapsu v najbližších piatich rokoch. BSK aktívne vstupoval do rokovaní so samosprávami a úradmi na odstraňovaní administratívnych prekážok, ktoré bránili vydávaniu povolení. „Verím, že proces výberu koncesionára PPP projektu, ktorý zhotoví projekt D4 a R7, bude transparentný a ministerstvo dopravy vyberie najefektívnejší projekt. Som presvedčený, že výsledkom férovej súťaže s jasne stanovenými kritériami budú výhodné podmienky pre Slovenskú republiku a jej občanov. V prípade akýchkoľvek podozrení z manipulácie, predraženia či uprednostňovanie osobných záujmov však budem prvý, kto sa postaví proti takým praktikám. No odmietam vytĺkať politický kapitál na výstavbe životne potrebných úsekov D4 a R7 ešte predtým, než sa vôbec súťaž začala,“ dodal bratislavský župan Pavol Frešo.„Som presvedčený, že vláda zvážila všetky možné spôsoby financovania tohto projektu a rozhodla sa pre ten, ktorý je v tejto chvíli najvýhodnejší,“ uviedol Pavol Frešo. V najbližších rokoch totiž v štátnom rozpočte na obchvat Bratislavy nebudú peniaze a štát sa nemôže spoliehať ani na financie z eurofondov.Nultý obchvat Bratislavy však bude kompletný až po dobudovaní aj jeho severnej časti, teda úseku od bratislavskej Rače na Záhorie cez Malé Karpaty. „Až keď bude diaľnica D4 napojená na Rakúsko, bude systém funkčný. Tým sa totiž ťažká nákladná doprava presmeruje z vnútorného obchvatu mimo zastavané územia. „Práve tu vidím priestor na využitie finančných prostriedkov z takzvaného Junckerovho fondu, ktorým dnes mnohí politici operujú. Treba si však uvedomiť, že tzv. Junckerov fond dnes existuje len vo forme vízie. Preto vynaložím maximálne úsilie na pracovných rokovaniach v Bruseli, aby sa pri tvorbe tohto mechanizmu umožnilo prostriedky z neho využiť aj na dobudovanie celého obchvatu Bratislavy a napojenia na Rakúsko,“ uzavrel Pavol Frešo.
