„Drevorezba ako umenie má bohatú históriu, pretože drevo bolo už oddávna najľahšie prístupným materiálom na vyjadrenie svojich pocitov a ich pretavenie do umenia. Rezbárske remeslo má na Slovensku dlhú tradíciu. Svedčí o tom veľa uchovaných pamiatok v podobe starých betlehemov či oltárov v kostoloch,” uviedla v tejto súvislosti Jana Potocká z múzea.      

Na aktuálnej novobanskej výstave sa predstaví ľudový rezbár Štefan Trnka, ktorého tvorba je charakteristická reliéfnou vypuklou plastickou rezbou, figurálnou plastikou a mnohofarebnou polychrómiou. Námety čerpal z bežného života na poli a blízko mal aj k nábožensko-biblickým motívom.      

Figurálnej tvorbe a výrobe betlehemov sa venoval ďalší vystavujúci rezbár - Július Katina. Jeho práca je charakteristická tým, že prírodnú farbu dreva zvýrazňuje vypaľovaním a typický je geometrický dekor plastík. Podľa potreby motívy dopĺňa prútím a slamou.      

V tvorbe Ladislava Polca sa objavujú motívy čerpané z bežného vidieckeho či salašníckeho života, ktoré vyjadrujú radosť, optimizmus, často až „huncútstvo“. Do svojich diel pretavil aj svoju lásku k hudbe. Jeho práce sú charakteristické bezfarebným povrchom, bez dekoratívnych prvkov, precízne vystihujúce pohyb a výraz.      

Štvoricu vystavujúcich uzatvára Jozef Vozár, ktorý začínal s vyrezávaním betlehemov, neskôr skúšal aj väčšie figurálne motívy. Námetom mu bol dedinský život - muž nesúci na trh kozu, pradúca žena, ženy klebetnice, grne-zvlače, voly so záprahom, kravy či celý komplex postáv pri mlátení na ručnej mláťačke. Jeho plastická rezba je bez dekoratívnych prvkov.