Vyrobené bolo v roku 1749 pre Bratstvo sv. Anny fungujúce v Starej Ľubovni minimálne v 17. a 18. storočí. Doteraz známe písomne pramene sa takto zhmotnili do jedného z mála zachovalých trojrozmerných predmetov z prvej polovice 18. storočia v meste pod hradom Ľubovňa.
Tak ako samotné pečatidlo, zaujímavá je aj jeho cesta, ako sa vrátilo do mesta svojho pôvodu. „Bolo objavené na jednej z českých aukcií. V ponuke si ho všimol môj priateľ a nadšenec histórie doktor Miroslav Slotka, ktorého poniektorí poznajú ako bývalého správcu farnosti v Hniezdnom, kde donedávna pôsobil. Zavolal mi, či sa v Ľubovni v minulosti nachádzal kostol sv. Anny, lebo si všimol pečatidlo s textom lokalizujúcim predmet do Ľubovne,“ priblížil Staroľubovňan Pavol Mišenko, ktorého táto informácia doslova fascinovala.
„Latinské slovo „ecclesia“ figurujúce v kruhopise môže totiž v preklade znamenať cirkev, kostol alebo zhromaždenie veriacich – čiže bratstvo. Hneď mi bolo jasné o čo ide, tak som ho teda poprosil, aby to v mojom mene vydražil. Tu nastal problém, pretože aukcie sa mohol zúčastniť iba člen Českej numizmatickej spoločnosti. V takmer neriešiteľnej situácii nám pomohol pán Roman Veselý, majiteľ aukčnej spoločnosti Aurea, ktorý to vydražil a pečatidlo dopravil na Slovensko,“ dodal P. Mišenko, vďaka ktorému sa Stará Ľubovňa len pred necelými 20-timi rokmi vôbec dozvedela o samotnom Bratstve sv. Anny.
„Objavil som ho pri štúdiu a prekladaní Knihy testamentov ľubovnianskych mešťanov. Prvýkrát som o ňom informoval verejnosť v roku 1999. V spomínanej knihe ľudia odkazujú finančné čiastky do Bratstva sv. Anny, dokonca sa tam spomína aj miesto na cintoríne vyhradené výlučne pre jeho členov. Ale až toto pečatidlo dokazuje, že išlo o spoločenstvo mešťanov s jasne stanovenou organizačnou štruktúrou, akú poznáme aj v iných mestách fungujúcich na princípoch západnej kultúry,“ dodal P. Mišenko, ktorý sa dlhodobo zaoberá miestnymi i lokálnymi dejinami, a preto neľutoval ani financie, keďže aukciu financoval z vlastných zdrojov.
Vzácne pečatidlo teda zatiaľ ostane v jeho súkromnej zbierke až do času, kým sa, ako dodal, nerozhodne inak. „Kto ma pozná, vie, že som nikdy neodmietol pomoc pri akomkoľvek výskume či štúdiu. Preto každý, kto sa vážne zaujíma o históriu, je v podstate aj spolumajiteľom pečatidla, teda bude mať k nemu prístup,“ dodal P. Mišenko.
Ako fungovalo „Bratstvo sv. Anny“?
Spomína sa vo viacerých testamentoch hlavne v 17. storočí. V mestskom prostredí plnilo funkciu akejsi sociálnej poisťovne, ale fungujúcej na základe používania „zdravého rozumu“, to znamená pomohlo sa tomu, kto predtým pomohol alebo prispel. Netolerovalo sa príživníctvo, a preto tento model pretrval niekoľko storočí. Bratstvo malo na starosti aj špitál, ktorý spravoval každoročne volený správca. O fungovanie spoločenstva veriacich sa staral volený starejší a rada. Členovia bratstva sa schádzali na výročných schôdzach spojených s hostinou, kde prerokovali všetky záležitosti spoločenstva a schválili výročné vyúčtovanie hospodárenia. Financie spravovali vybraní členovia, pričom sa prostriedky mohli využiť aj v oblasti remeselnej výroby či obchodu. V Starej Ľubovni bratstvo pripomína aj oltár sv. Anny vo farskom kostole sv. Mikuláša a kaplnku zasvätenú tej istej svätici postavená pri ceste smerom do Popradu.
