Starostlivosť o duševné zdravie nesmie zostať len na papieri. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR ju považuje za dôležitú súčasť kvalitného fungovania spoločnosti, preto sa rozhodol preveriť, ako štát podporuje duševné zdravie detí na základných školách. Výsledky kontroly Prevencia a podpora duševného zdravia detí na základných školách úrad v utorok predstaví na workshope, ktorý má zároveň rozšíriť odbornú diskusiu o ďalších krokoch v tejto oblasti a podporiť spoluprácu medzi všetkými aktérmi, ktorí môžu prispieť k systematickej podpore duševného zdravia detí.
Duševné zdravie žiakov základných škôl bolo dlhé roky zanedbávané a štát dodnes nevytvoril funkčný systém podpory, zistili to kontrolóri NKÚ v nedávnom audite. Situácia sa vyostrila po pandémii COVID-19, ktorá odhalila kritický nedostatok školských psychológov. V septembri 2024 pripadalo na jedného psychológa v priemere 710 žiakov, pričom v niektorých okresoch až vyše 3 000. Tri okresy (Levoča, Snina a Medzilaborce) nemali školského psychológa vôbec. Rešpektovaná americká asociácia školských psychológov pritom odporúča jedného psychológa na maximálne 500 žiakov. Zodpovedné inštitúcie navyše nemajú komplexné dáta o duševnom zdraví detí ani o podporných tímoch na školách, čo brzdí cielené plánovanie a účinnú podporu zo strany štátu. Pandémia síce prinútila kompetentné orgány konať a po roku 2022 boli prijaté viaceré pozitívne opatrenia. Kontrolóri však upozorňujú, že Slovensko malo tejto téme venovať pozornosť omnoho skôr.
Na základe zistení z vybraných škôl národní kontrolóri identifikovali kľúčové problémy a uskutočnili dotazníkový prieskum, na ktorý odpovedalo 75 % z 2 064 oslovených základných škôl. Až 99 % z 1 005 škôl so školským podporným tímom hodnotilo jeho vytvorenie ako prínosné, no väčšina zápasí s nedostatkom odborného personálu. Takmer tri štvrtiny škôl uviedli, že by potrebovali obsadiť ďalšie odborné pozície, ale bránia im v tom najmä finančné limity a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Takmer každá škola bez psychológa deklarovala potrebu túto pozíciu obsadiť, pričom aj tie, ktoré psychológa majú, potrebujú posilniť kapacity.
Kontrola tiež poukázala na nejasnosti v právnej úprave prevencie a starostlivosti o duševné zdravie na školách, keďže školám pri prevencii chýbajú jasné pravidlá. „Podpora duševného zdravia v školách sa naštartovala, no často ju zabezpečujú pracovníci bez odbornej kvalifikácie. Ak túto dôležitú oblasť nebudú mať v rukách odborníci, tak nepriamo hazardujeme s detskými dušami a budúcnosťou mladých,“ uviedol šéf NKÚ Ľubomír Andrassy.
Štátni kontrolóri tiež zistili, že ministerstvu školstva sa nepodarilo zabezpečiť dostatok školských psychológov, aby na jedného nepripadalo viac než 500 žiakov – túto normu v minulom roku splnilo len 13 okresov. Z dotazníkového prieskumu, na ktorý odpovedalo 205 základných škôl s viac ako 500 žiakmi, vyplynulo, že takmer tretina veľkých škôl nemala psychológa vôbec alebo len na čiastočný úväzok, čo potvrdzuje pretrvávajúci personálny deficit. Keďže štát dlhodobo nemá k dispozícii komplexné údaje o duševnom zdraví detí, nie je možné presne vyhodnotiť účinnosť poskytovanej pomoci.
Pandémia COVID-19 výrazne zhoršila duševné zdravie Slovákov, čo potvrdzujú dáta z Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2023. Po jej prepuknutí pribudlo ambulantne ošetrených aj hospitalizovaných tínedžerov vo veku 15 – 19 rokov, pričom práve táto skupina dominuje aj v štatistikách pokusov o samovraždu. V roku 2024 si život vzali dve deti do 14 rokov a 11 mladistvých. Krízová linka IPčko zaznamenala v roku 2021 nárast kontaktov od mladých ľudí so sebapoškodzujúcim správaním o takmer 97 %, pričom najviac pribúdali prípady vo veku 10 – 14 rokov. Podľa štúdie HBSC z obdobia rokov 2021 až 2022 je každé piate dieťa vo veku 13 – 15 rokov v riziku depresie, tretina trpí úzkosťou a u štvrtiny dievčat sa objavujú poruchy príjmu potravy. Až 67 % slovenských detí má problémy s koncentráciou, emóciami a správaním.
Téma duševnej pohody je dôležitá aj pre samotných kontrolórov, ktorí pri svojej práci čelia náročným a vypätým situáciám. NKÚ preto realizuje interné vzdelávacie aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o psychologickom bezpečí na pracovisku, efektívnej komunikácii a riešení konfliktov. Pre zamestnancov úrad ponúka program na zníženie stresu a úzkosti aj individuálne poradenstvo. Do budúcna plánuje systematicky rozvíjať aktivity na podporu duševného zdravia, najmä na zvládanie stresu a budovanie odolnosti. „V čase rastúcej polarizácie, dezinformácií a tlaku na verejné inštitúcie chceme ísť ako národná autorita pre externú kontrolu príkladom. Tému psychologického bezpečia otvárame aj na medzinárodnej pôde ako súčasť diskusie o profesionalite a výkone verejných inštitúcií,“ uviedol predseda národných kontrolórov Ľ. Andrassy s tým, že úrad tiež v tejto téme spolupracuje s odborníkmi z Univerzity Komenského z Ústavu aplikovanej psychológie.
Detailná správa z kontrolnej akcie je k dispozícii TU. (.pdf, 921 kB)