Krajské kultúrne stredisko v Žiline nepredstavuje len organizátora kultúrnych podujatí a odborných aktivít. Popri svojej hlavnej činnosti vytvára priestor aj pre mladých ľudí, ktorí chcú získavať praktické skúsenosti, podieľať sa na organizácii kultúrnych podujatí či prepájať svoje štúdium a výskumné aktivity s reálnou kultúrnou praxou.
Z dobrovoľníctva až k úspešnej obhajobe. Aj tak by sa dal opísať posledný rok pôsobenia Vanesy Szabóovej v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline.
„Ovládať teóriu a zažiť prax sú dve naozaj rozdielne skutočnosti. Študenti, ktorí k nám chodia a zažijú realistické pozadie príprav podujatí a ich samotnú realizáciu, ostávajú častokrát naozaj zaskočení. V prípade Vanesy Szabóovej sa teória s praxou skĺbila aj s rozmerom výskumu a reálneho výsledku. Nabrala skúsenosti z realizácie podujatí a v prípade celoštátneho kola súťaže Výtvarné spektrum nabralo jej štúdium úplne iný rozmer. Som veľmi rada, že k nám takíto ľudia prichádzajú. Majú možnosť nabrať skúsenosti, ktoré ich môžu formovať v ďalšej kariére,“ uviedla riaditeľka Krajského kultúrneho strediska v Žiline PhDr. Júlia Marcinová, PhD.
Práve jednou z nich bola aj Vanesa Szabóová, ktorá 8. júna 2026 úspešne obhájila na Ústave mediamatiky a kultúrneho dedičstva Žilinskej univerzity v Žiline diplomovú prácu s názvom Od Výtvarnej Dubnice k Výtvarnému spektru: analýza trendov účasti a propagácie kultúrnej súťaže.
Školiteľom práce bol Mgr. Matej Somr, PhD., manažér kultúry pre oblasť PR a marketingu Krajského kultúrneho strediska v Žiline. Konzultantkami práce boli Mgr. Petra Rovderová, manažérka kultúry v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline, a Mgr. Lucia Mináčová, odborná pracovníčka pre výtvarnú tvorbu z Národného osvetového centra v Bratislave.
Viac ako šesť desaťročí histórie Výtvarného spektra
Diplomová práca mapuje viac ako šesť desaťročí vývoja celoštátnej súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum – od jej vzniku v roku 1963 až po súčasnosť. Zameriava sa na analýzu účasti autorov a vývoj vizuálnej komunikácie súťaže prostredníctvom plagátovej tvorby.
Výskum poukazuje na postupné zmeny vizuálnej identity podujatia – od formovania jednotného výtvarného jazyka v prvých desaťročiach až po súčasný pluralitný prístup založený na prezentácii diel samotných účastníkov. Zároveň identifikuje tendencie smerujúce k väčšej otvorenosti súťaže, prejavujúce sa vyrovnanejším zastúpením autorov a širším geografickým záberom naprieč Slovenskom.
Na základe získaných poznatkov autorka formulovala aj odporúčania pre ďalší rozvoj vizuálnej identity súťaže v súčasnom mediálnom prostredí.
„Keď sme Vanesu požiadali o pomoc pri organizácii súťaže Výtvarné spektrum, ešte sme netušili, že sa stane nielen spoľahlivou súčasťou organizačného tímu, ale svojím výskumom prispeje aj k lepšiemu poznaniu histórie a vývoja tejto súťaže. A hoci nie je výtvarníčka, umenie je jej veľmi blízke – venuje sa hudbe a spevu. S veľkým nasadením teda skúmala danú problematiku, pátrala v archívoch a priniesla vlastné postrehy a nápady na zlepšenia. Vďaka vytrvalosti a zodpovednému prístupu dokázala spracovať tému svojej diplomovej práce na vysokej úrovni. Som presvedčená, že tieto kvality jej budú pomáhať aj na ďalšej profesijnej ceste a teším sa z toho, že práve Výtvarné spektrum bolo súčasťou jej odborného i osobnostného rastu. Prajem jej, aby ju láska k umeniu, nech už má akúkoľvek podobu, naďalej sprevádzala a inšpirovala,“ uviedla konzultantka práce Rovderová.
Výskum, ktorý nekončí v archíve
„Práve vďaka Vaneskinej práci sme nahliadli do vizuálnej minulosti súťaže, ktorá bola miestami nestála a mala rôznorodú identitu. Hoci nemáme presné dáta na hlbší výskum toho, čo stálo za týmito zmenami, dnes vidíme, že súťaži sa darí dobre. Nemožno si však nevšimnúť istú paralelu s naším každodenným životom. Voľným časom síce disponujeme viac, no kvôli neustálemu digitálnemu pripojeniu a tlaku na výkon ho nedokážeme efektívne využiť na skutočný mentálny oddych. Práve tu však vidím priestor, kedy sa hmatateľná, manuálna vizuálna aktivita stáva nástrojom na odpojenie sa,“ uviedla Mináčová z Národného osvetového centra v Bratislave.
Podľa hodnotiteľov predstavuje práca originálny a odborne prínosný výskum doposiaľ málo prebádanej oblasti neprofesionálnej výtvarnej tvorby na Slovensku. Osobitne ocenili rozsah zhromaždených údajov, schopnosť autorky prepájať historické súvislosti s mediálnou a vizuálnou komunikáciou, ako aj formulovať odporúčania využiteľné v kultúrnej praxi.
Výsledky výskumu pritom nezostanú iba v akademickom prostredí. Zistenia a zozbierané materiály budú využité pri organizácii tohtoročnej celoštátnej súťaže Výtvarné spektrum v Žiline už na jeseň 2026. Časť výstupov bude zároveň predstavená verejnosti prostredníctvom výstavy venovanej histórii a vizuálnej identite súťaže.
„Mimoriadne oceňujem analytickú časť zameranú na vizuálnu identitu a plagátovú komunikáciu, ktorá výrazne presahuje bežný štandard diplomových prác,“ uviedol vo svojom posudku oponent práce Mgr. Vladimír Filip, PhD., z Ústavu mediamatiky a kultúrneho dedičstva Žilinskej univerzity v Žiline.
Podľa školiteľa práce doktora Somra, predstavuje diplomová práca zároveň kvalitný základ pre vznik budúcej vedeckej monografie, ktorá by mohla komplexne spracovať dejiny a vývoj jednej z najvýznamnejších slovenských súťaží neprofesionálnej výtvarnej tvorby realizovanej pod odbornou gesciou Národného osvetového centra.
„Nikdy pre mňa nebolo podstatné, aby si študent či študentka vybral/-a tému len preto, aby ju spracoval/-a. Vždy som sa snažil viesť študentov k témam, ktoré majú zmysel, prinášajú nové poznatky a dokážu byť užitočné aj pre prax. Práve preto ma teší, že výsledky tejto práce nezostanú len v univerzitnom archíve, ale budú ďalej využívané pri organizácii súťaže Výtvarné spektrum a pri prezentácii jej histórie verejnosti. Pre mňa osobne je zároveň veľkou radosťou sledovať, ako sa z dobrovoľníčky stáva odborníčka, ktorá dokáže svoje vedomosti pretaviť do konkrétnych výsledkov,“ dodáva Somr.
Keď univerzita nekončí obhajobou
Príbeh tejto diplomovej práce je zároveň príkladom úspešného prepojenia akademického prostredia s kultúrnou praxou. Vanesa Szabóová totiž počas posledného roka pôsobila ako dobrovoľníčka v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline, kde mala možnosť získané poznatky overovať a rozvíjať priamo pri organizácii kultúrnych aktivít.
„Keď som sa do výskumu púšťala, netušila som, aký príbeh sa za Výtvarným spektrom skrýva. Postupne som si uvedomila, že nejde len o súťaž, ale o priestor, ktorý už desaťročia podporuje tvorivosť a dáva ľuďom možnosť prezentovať svoju tvorbu. Vďaka možnosti podieľať sa na aktivitách Krajského kultúrneho strediska v Žiline a sledovať profesionalitu a nasadenie jeho pracovníkov som ešte intenzívnejšie vnímala zmysel všetkých kultúrnych podujatí. Mala som príležitosť vidieť, akú hodnotu a radosť prinášajú návštevníkom, organizátorom i účastníkom, a práve môj výskum bol ďalšou možnosťou ako prispieť k ich posolstvu a snahe,“ uvádza autorka diplomovej práce.
Aj vďaka tejto skúsenosti sa podarilo vytvoriť výskum, ktorý neostane založený v univerzitnom archíve, ale bude ďalej slúžiť odborníkom, organizátorom i širokej verejnosti pri poznávaní a rozvíjaní jednej z najvýznamnejších výtvarných súťaží na Slovensku.
Diplomovou prácou sa jej príbeh nekončí. Práve naopak. Výsledky výskumu budú žiť ďalej prostredníctvom pripravovaných aktivít, výstav a ďalšieho rozvoja súťaže Výtvarné spektrum. Zároveň sú dôkazom, že spolupráca medzi akademickým prostredím a kultúrnou praxou môže prinášať konkrétne výsledky s prínosom pre odbornú aj širokú verejnosť.