Utorok 08.10.2024
Dnes má meniny 
Brigita
°C
12.03.2021 02:20

Zdravie ľudí ohrozujú nebezpečné skládky odpadu


Ilustračná snímka.


Na Slovensku sa skládkuje dvojnásobok odpadu v porovnaní s európskym priemerom a štát nemá nastavený účinný systém kontroly prevádzkovateľov jednotlivých skládok. Za ostatných desať rokov objem skládkovaného odpadu stále rástol a to v priemere 3,5 % ročne na každého obyvateľa.


Na túto skutočnosť upozorňuje poslancov Národnej rady SR národná autorita pre oblasť externej kontroly po ukončení prierezovej kontroly na Ministerstve životného prostredia (MŽP) a v Slovenskej inšpekcii životného prostredia (SIŽP). Ústredné štátne inštitúcie dohliadajúce na dodržiavanie pravidiel ochrany životného prostredia a teda aj zdravia obyvateľov, nemajú dostatočné ľudské a ani finančné kapacity.

„Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú, že ak nebudú skládky odpadu dostatočne kontrolované, nebude odhalené znečisťovanie prostredia spôsobujúce významné poškodenie zdravia obyvateľov, a taktiež to bude mať významný dopad na štátny rozpočet. Okrem znečistenia vody či pôdy odpadmi hrozí kvôli neuzavretým skládkam riziko sankcií zo strany Európskej únie za neplnenie záväzkov Slovenska voči celému európskemu spoločenstvu,” približuje Ľubomír Andrassy, podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ). Kvôli stále nefunkčnému Informačnému systému odpadového hospodárstva, financovanému z eurofondov, chýbajú autoritám štátu jednoznačné dáta použiteľné v reálnom čase a využiteľné na sankcionovanie tých, ktorí svojím konaním ohrozujú kvalitu životného prostredia a vystavujú spoločnosť hrozbe pokút zo strany EÚ.

Skládkovaný odpad tvorí u nás až 50 % celkovej produkcie odpadu, kým európsky priemer je 25 %. Priemerné množstvo odpadu na obyvateľa za posledných 10 rokov narástlo o 35 % a v roku 2019 to bolo 435 kg. Na nedostatočnú úroveň triedenia odpadu na Slovensku upozornil NKÚ ešte vo svojich záveroch z kontrolnej akcie realizovanej v roku 2018. Kontrola vykonávaná v roku 2020 sa zamerala na kvalitu a účinnosť riadiacich a kontrolných mechanizmov rezortu životného prostredia a SIŽP, ako orgánu štátneho dozoru. Kontrolóri zamerali svoju pozornosť na významné skládky odpadov a preverovali konanie štátnych inštitúcií priamo v teréne v období rokov 2015 – 2019. Na Slovensku sa prevádzkuje viac ako 100 skládok odpadu, pričom ďalších takmer 800 sa už nepoužíva, majú byť uzavreté a prevádzkovateľ je povinných ich rekultivovať. Občania v poplatkoch totiž prispievajú na tvorbu finančnej rezervy, ktorá má garantovať, že uzatvorená skládka bude bezpečne rekultivovaná a nestane sa zdrojom významného znečistenia prírody a neohrozí zdravie ľudí žijúcich v okolí skládky. Kontrolóri počas výkonu auditu identifikovali osem skládok, ktoré nemali vytvorenú žiadnu zákonnú finančnú rezervu na ich uzavretie a následnú rekultiváciu. „Vymáhanie plnenia tejto podmienky, vytvárania rezervy, je takmer nereálne a vzniká riziko, že náklady spojené s odstraňovaním environmentálnych záťaží po skládke odpadu budú na pleciach samosprávy, alebo štátu“, konštatuje Ľ. Andrassy.

Národná autorita pre externú kontrolu na základe výsledkov konštatuje, že výkon kontroly v oblasti skládok nie je dostatočný a prebieha bez jasne definovaných priorít. „Ministerstvo neriadilo štátny dozor v tejto oblasti dostatočne efektívne a nestanovilo vedeniu inšpekcie životného prostredia jasné priority. Priority, ktoré by vychádzali z rizikových analýz zohľadňujúcich mieru rizika prevádzkovania rizikovej skládky na životné prostredie či zdravie ľudí“, vysvetľuje na základe záverov kontroly Ľ. Andrassy. Podľa podpredsedu kontrolného úradu v národnom systéme absentuje aj efektívna prevencia, ktorá by prispela k proaktívnej ochrane životného prostredia. Už od roku 2017 mali k cielenejšej kontrole prispievať online dáta evidované v národnom informačnom systéme odpadového hospodárstva. Aj v tomto prípade ide o jeden zo štátnych IT projektov, ktorého realizácia a odovzdanie do plnej prevádzky výrazne mešká. V čase kontroly systém stále nemal zverejnených až 11 zo 16 registrov, pritom termín na dokončenie viacerých častí stanovený na apríl roku 2020 bol opakovane menený a predlžovaný.

 

Zdravie ľudí ohrozujú nebezpečné skládky odpadu a Únia môže Slovensko za to výrazne sankcionovať

 

Európska komisia v období rokov 2017 – 2019 identifikovala viaceré nedostatky, ktorými Slovenská republika porušovala svoje záväzky v oblasti odpadového hospodárstva. Napríklad za nedodržanie procesov uzatvorenia skládky v Považskom Chlmci dostalo Slovensko ešte v roku 2018 pokutu od Európskeho súdneho dvora vo výške milióna eur, spolu so sankciami za oneskorenie sa pokuta vyšplhala na takmer dvojnásobok (1,885 mil. eur). Komisia už pred dvoma rokmi vyčítala našej krajine, že 21 „nebezpečných“ skládok odpadu naďalej funguje bez plánov úprav, ktoré majú eliminovať riziká možného znečistenia okolia. „Ďalších 14 skládok síce už nie je v prevádzke, avšak neboli uzavreté spôsobom predpísaným európskymi i národnými pravidlami a Slovensko sa tak opakovane vystavuje riziku uvalenia vysokých sankcií zo strany kompetentných európskych inštitúcií,” uzatvára podpredseda NKÚ.                                                                                                

Národní kontrolóri vo svojej správe z výsledku kontrolnej akcie upozorňujú poslancov parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, že v štátnom rozpočte je dlhodobo vyčlenený malý objem finančných prostriedkov pre efektívne fungovanie inšpekcie životného prostredia. Pre nedostatok financií nedokáže SIŽP zabezpečiť okrem iného požadovaný odber a následne komplexnú analýzu vzoriek pre posúdenie ekologických dopadov skládky na životné prostredie. Nedostatočné personálne a finančné kapacity SIŽP spôsobujú, že inšpekcia nezačala vôbec vykonávať štátny dozor, ktorý jej bol v zmysle legislatívy o environmentálnych záťažiach nariadený v roku 2012.

Absencia finančných prostriedkov vedie k pretrvávaniu negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží súvisiacich napríklad s toxickými PCB látkami v areáli bývalej fabriky CHEMKO Strážske či znečistenie podzemných vôd Žitného ostrova zo skládky v bratislavskej Vrakuni. Ministerstvo životného prostredia by preto malo vypracovať analýzu právneho stavu a prekážok pri vymáhaní povinností zo strany prevádzkovateľov skládok odpadu. Zároveň by mal byť prijatý dokument, ktorý by modeloval merateľné kroky smerujúce k praktickému riešeniu dlhodobo nebezpečných skládok, ktoré preukázateľne ohrozujú životné prostredie a zdravie obyvateľov žijúcich v ich okolí. 

Autor: (NKÚ)


komentáre
SHOW ALL
podobné
20.10.2020
Ak Slovensko „neodflákne“ recykláciu bioodpadov, vyhne sa pokutám EÚ
Minister envirorezortu Ján Budaj dávnejšie burcuje, že treba čosi robiť so zvyšovaním recyklácie komunálnych odpadov (KO), lebo Slovensku hrozia vysoké pokuty EÚ za vývoz na skládky. Odpoveď je tiež dávnejšie známa: dôslednejšie recyklovať bioodpad, vrátane odpadu kuchynského!
viac
22.01.2021
Z programu cezhraničnej spolupráce smerujú na východ SR 3 milióny eur
Podpora kultúry, vedeckej spolupráce v oblasti životného prostredia či výstavba cyklotrás. Práve na takéto projekty budú smerovať 3 milióny eur cez Nástroj európskeho susedstva medzi Maďarskom, Slovenskom, Rumunskom a Ukrajinou (ENI CBC HU-SK-RO-UA).
viac
16.04.2021
Chytil envirorezort plasty za pačesy?
Po nedávnej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu na pôde envirorezortu, a po pomenovaní nedostatkov v odpadovom hospodárstve, osobitne v prípade plastov, zareagovalo MŽP SR upriamením pozornosti na pretrvávajúcu vysokú mieru skládkovania na Slovensku, zdôrazňujúc nízku mieru recyklácie plastov.
viac
22.12.2021
Ochrana a obnova lesa musia mať prednosť pred finančným ziskom z predaja dreva
Hospodárenie v lesoch na Slovensku sa riadi nejednotnými pravidlami, investície do obnovy a výsadby lesa sú nedostatočné. Trvalo udržateľné hospodárenie s drevom s dôrazom na spoločenskú a ekologickú hodnotu lesa by malo mať podľa predsedu NKÚ SR Karola Mitríka prednosť pred ziskom z predaja dreva.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.39 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
3.03 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.57 %