V pondelok 25. augusta sa na Úrade ŽSK uskutočnilo 24. zasadnutie Zastupiteľstva ŽSK. Poslanci schválili zriadenie Strednej zdravotníckej školy v Martine a Strednej odbornej školy polytechnickej v Martine.

Zastupiteľstvo schválilo zriadenie Strednej zdravotníckej školy v Martine, kde budú môcť študenti absolvovať odbory praktická sestra, sanitár, neskôr aj farmaceutický laborant, ktoré reflektujú na kľúčové oblasti nedostatku pracovnej sily a umožnia kvalitnú prípravu absolventov pre prax aj ďalšie štúdium. ŽSK je zriaďovateľom SZŠ v Žiline, Liptovskom Mikuláši a v Dolnom Kubíne.

„V poslednom čase vyvstáva problém s nedostatkom stredného zdravotného personálu v nemocniciach na území kraja. Keďže v Turci zdravotnícka škola chýba, pričom Martin je centrom prípravy budúcich lekárov a iných zdravotníkov, rozhodnutie považujeme za opodstatnené. Kontinuita tu síce bola zrušením zdravotníckej školy v roku 2003 prerušená, ale veríme, že sa podarí všetky procesy prípravy zvládnuť tak, aby mohla byť výuka opäť spustená a to už v budúcom roku k 1. 9. 2026,“ upresnila Erika Jurinová, predsedníčka ŽSK.

Novovznikajúce odbory budú zaradené ako súčasť nového subjektu Gymnázium V.P. Tótha a Obchodná akadémia. Vyučovanie bude prebiehať prioritne v priestoroch gymnázia od 1. septembra 2026. „Materiálno-technické zabezpečenie zdravotníckej školy podlieha vysokým nárokom, preto bolo a je pre nás podstatné, že Ministerstvo zdravotníctva ako aj Univerzitná nemocnica v Martine prisľúbili pomoc a podporu pri zriadení týchto odborov,“ objasnila Miroslava Abrmanová, riaditeľka odboru školstva ŽSK.

Súčasťou rokovania bolo zriadenie Strednej odbornej školy polytechnickej v Martine (Spojená škola s 3 organizačnými zložkami SOŠ strojníckou, SOŠ rybárskou a SOŠ podnikania) od 01. 09. 2025. V Turci už prešlo optimalizáciou aj Gymnázium V. P. Tótha a Obchodná akadémia (od 01.09. 2025). „Cieľom spájania škôl do jedného administratívneho celku je zabezpečiť  školám ekonomickú stabilitu a namiesto vzájomného konkurenčného boja o žiaka im vytvoriť väčší priestor, aby mohli spoločne  úspešne reagovať na rýchlo sa meniace požiadavky trhu práce vytváraním nových a prierezových študijných odborov,“ upresnila Erika Jurinová, predsedníčka ŽSK.

Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja sa zaoberalo aj situáciou zamestnancov zariadení sociálnych služieb, ktorí upozorňujú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR SR) na akútnosť riešenia problémov v oblasti poskytovania sociálnych služieb. Poslanci prijali uznesenie, ktorým vyjadrili podporu zamestnancom zariadení sociálnych služieb a apelovali na vládu SR a MPSVaR SR, aby urýchlene prijali reformu poskytovania a financovania sociálnych služieb.

„Potrebujeme spravodlivý a udržateľný systém, ktorý bude férovo nastavený pre klientov, zamestnancov aj zriaďovateľov. Dopyt po sociálnych službách rastie, klienti sú prijímaní v čoraz ťažších stavoch, čo znamená stále vyššie nároky na fyzickú a psychickú odolnosť zamestnancov, no ich finančné ohodnotenie sa adekvátne náročnosti nezvyšuje. VÚC však nemajú viac financií. Súčasný model financovania už  dlhodobo nestačí. Ak sa nezmení, samosprávne kraje nedokážu pokrývať reálne potreby obyvateľov,“ uviedla predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.

Poslanecký zbor otvoril diskusiu aj o netransparentnom výbere poskytovateľov ZZS a vyzýva Ministerstvo zdravotníctva SR na aktívny dialóg o zmene koncepcie poskytovania ZZS, a možnom vytvorení nového integrovaného modelu poskytovania zdravotnej starostlivosti so všetkými zainteresovanými zložkami na úrovni krajov so zapojením nemocníc. „Žiadame tiež o legislatívnu zmenu procesu výberového konania na prevádzkovanie bodov ZZS tak, aby boli vopred jasne stanovené hodnotiace kritéria a samotný výber prebiehal transparentne a odborne,“ uviedla Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.

Krajské zastupiteľstvo vyjadrilo nesúhlas k medializovaným zámerom vlády SR do fungovania regionálnej samosprávy a stotožňuje sa so stanoviskom Združenia samosprávnych krajov SK8, v ktorom zástupcovia združenia upozorňujú na to, že predpokladaná úspora pri zmene počtu VÚC z ôsmich na štyri - 500 mil. eur je nereálna, pretože viac ako 90 % rozpočtov vyšších územných celkov ide na poskytovanie priamych služieb pre obyvateľov v kompetenčných oblastiach  - sociálne služby, zabezpečovanie verejnej prímestskej dopravy, údržba ciest a ich rekonštrukcie, fungovanie kultúrnych inštitúcií, ktoré významným spôsobom prispievajú k rozvoju cestovného ruchu, financovanie internátov, jedální, CVČ či samotného regionálneho rozvoja. „Požadovaná úspora by znamenala najmä výrazné obmedzenie poskytovaných služieb. Žiadame vládu o dodržanie prísľubu o aktívnom dialógu so všetkými úrovňami samospráv pri úvahách a hľadaní riešení, ktoré sa samospráv dotýkajú,“ uviedla Jurinová.

Najbližšie zastupiteľstvo sa uskutoční 29. 09. 2025 (pondelok).