Zhodnocovanie odpadu je definované ako činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu za účelom nahradiť iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v širšom hospodárstve, alebo zabezpečenie pripravenosti odpadu na plnenie tejto funkcie; zoznam činností zhodnocovania odpadu je uvedený v prílohe č. 1 zákona o odpadoch[1].

V zmysle tejto prílohy má každý spôsob zhodnocovania odpadu svoje špecifické označenie, napr.: R1 - Využitie najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom, R3 – Recyklácia, R12 - Úprava odpadov, R13 Skladovanie odpadov pred použitím niektorej z činností R1 až R12.

Stacionárny zdroj a mobilné zariadenie

Zhodnocovanie stavebných odpadov je možné realizovať v stacionárnom zdroji alebo mobilnom zariadení.

Hlavným rozdielom medzi stacionárnym a mobilným zariadením na zhodnocovanie stavebných odpadov je skutočnosť, že v prípade stacionárneho zariadenia prebieha zhodnocovanie odpadu na jednom konkrétnom mieste a pri mobilnom zariadení na rôznych, zákonom definovaných miestach. Konkrétne môže byť mobilné zariadenie umiestnené a) na mieste vzniku odpadov, b) na inom mieste u toho istého pôvodcu odpadu alebo c) v zariadení na zber odpadu.

V prípade mobilného zariadenia musí byť okrem iného splnená aj podmienka, že na jednom mieste dochádza k prevádzke počas doby kratšej ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, ako aj to, že za mobilné zariadenie nie je možné považovať zariadenie, na ktorého vybudovanie by bolo potrebné získať rozhodnutie o stavebnom zámere alebo ohlásenie. Detailnejšie podmienky na prevádzku mobilného zariadenia sú definované v § 5 ods. 4 zákona o odpadoch. Čo sa týka mobilných zariadení nachádzajúcich sa v intraviláne, je potrebné spĺňať aj požiadavky definované v § 4 vyhlášky o stavebných odpadoch[2], ktoré sa týkajú emitovania tuhých znečisťujúcich látok a prípustných hodnôt hluku.

Na prevádzku stacionárneho zariadenia je potrebný súhlas udelený orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva v zmysle § 97 ods. 1 písm. c), e) zákona o odpadoch. V prípade mobilného zariadenia sa vyžaduje súhlas udelený podľa § 97 ods. 1 písm. h), e) zákona o odpadoch.

Recyklácia

Na to, aby bolo možné nakladanie so stavebným odpadom považovať za recykláciu, resp. aby výstupný materiál z tejto činnosti prestal byť odpadom, je potrebné disponovať nasledovnými dokladmi:

• vyhlásenie o parametroch vypracované na základe certifikátu zhody systému riadenia výroby vydaného podľa osobitného predpisu;
• SK vyhlásenie o parametroch vypracované na základe SK certifikátu o zhode systému riadenia výroby u výrobcu vydaného podľa osobitného predpisu[3]; alebo
• nepovinný certifikát na výrobok neuvedený v osobitnom predpise[4], vydaný podľa podnikovej normy, technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

Pri prevádzkovaní mobilného zariadenia na zhodnocovanie stavebných odpadov a odpadov z demolácií sa preukazuje splnenie rovnakých podmienok ako v prípade podmienok pri prevádzkovaní stacionárneho zariadenia uvedených vyššie, a to na každom mieste prevádzky a počas celej doby prevádzky na uvedenom mieste.

[1]  Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[2]  Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií č. 344/2022 Z. z.

[3]  Zákon č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[4]  Príloha č. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 162/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov v znení neskorších predpisov.