Dnes sa združenie, ktorého členom je takmer 96 % samospráv, obrátilo na prezidentku republiky Zuzanu Čaputovú a tiež generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Združenie miest a obcí Slovenska v liste hlave štátu zdôvodňuje požiadavku na vrátenie novely do parlamentu využitím práva veta a zároveň iniciovanie preskúmania súladu uvedeného predpisu s Ústavou a to podaním na Ústavný súd Slovenskej republiky. S prosbou na podanie spornej novely na Ústavný súd tiež požiadal generálneho prokurátora. Podľa ZMOS-u je preukázateľný rozpor tak so základným zákonom štátu, ako aj so záväzkami vyplývajúcimi Slovenskej republike z Európskej charty miestnej samosprávy. Novela je porušením finančnej nezávislosti samospráv a dochádza ňou k nabúraniu princípov fiškálnej decentralizácie.

ZMOS opakovane upozorňoval na to, že takáto právna úprava zasiahne mestá a obce vo veľkom rozsahu a že takéto financovanie je porušením ústavného práva samospráv na finančnú nezávislosť. Otvorene sme poslancom parlamentu ponúkli spoluprácu a priestor na rokovanie. Tento priestor sme nedostali a rovnako boli ignorované naše pripomienky. Paradoxne, novela bola parlamentom schválená v čase, keď ešte bolo možné uplatniť pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Ako absurdné preto pôsobí aj znenie Programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého: „Problém nepredvídateľnosti a netransparentnosti schvaľovania zákonov v parlamente, absencie posudzovania vplyvov poslaneckých návrhov a absencie konzultácií týchto návrhov vláda navrhne riešiť zavedením dôslednejšieho pripomienkovania poslaneckých návrhov zákonov, zavedením dostatočnej lehoty medzi druhým a tretím čítaním v NR SR a podrobným posudzovaním vplyvov.“

ZMOS preto v liste prezidentku republiky aj generálneho prokurátora tiež informoval o tom, že vzhľadom k preukázateľným výrazným negatívnym dopadom na rozpočty miest, obcí a samosprávnych krajov je presvedčený o tom, že poslankyne a poslanci parlamentu boli predkladateľom novely uvedení do omylu, a to minimálne zamlčaním negatívnych dopadov, porušením Ústavy, medzinárodných záväzkov, princípov fiškálnej decentralizácie, ale aj neinformovaním o uplatnených zásadných pripomienkach, ich nevyhodnotení, ako aj neukončení samotného medzirezortného pripomienkového konania. Práve tieto informačné deficity evidentne zavážili pri schvaľovaní tejto mimoriadnej nebezpečnej novely.