Mestá a obce združené v ZMOS v priebehu prvých januárových dní organizujú množstvo kultúrno – spoločenských aktivít, ktorých cieľom je nielen privítať nový rok, ale aj pripomenúť si najdôležitejší míľnik našej histórie – a to je vznik samostatnej SR.

To, o čom snívali a za čo bojovali naši predkovia, predovšetkým v 19. storočí, sa na konci 20. storočia stalo realitou. Cesta k naplneniu snáh a túžob našich predkov však nebola jednoduchá a ani priamočiara. Zložitosť doby 19. storočia a veľký národný útlak s krátkym obdobím nadýchnutia sa v čase existencie troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej len dotvára zložitosť doby, v ktorej sa generácie Bernolákovcov a Štúrovcov snažili o akceptáciu slovenského národa, jazyka a kultúry ako samostatnej entity v tom čase tvoriacej Rakúsko – Uhorskú monarchiu.

Koniec 19. storočia a začiatok 20. storočia priniesol jedno z najťažších období maďarizácie, ktoré bolo umocnené Apponyiho školskými zákonmi a masakrom v Černovej. 

Snaha Slovákov a túžba po samostatnom štáte bola zreteľná nielen na domácej pôde, ale aj v zahraničí, o čom svedčia Clevelandská dohoda v 1915 a Pittsburská dohoda v roku 1918. Spoločné stretávanie českých a slovenských elít v Luhačoviciach od roku 1908 rovnako dopĺňalo mozaiku aktivít, v ktorých Česi a Slováci hľadali spoločnú formu národnej sebarealizácie v spoločnom štáte.

Vďaka mimoriadnym aktivitám Tomáš Garrigue Masaryka a Milana Rastislava Štefánika svetlo sveta uzrel spoločný štát Čechov a Slovákov. Hoci sa nenaplnili prísľuby o autonómii Slovenska, Prvá Československá republika bola pre nás mimoriadne dôležitá a znamenala záchranu nášho národného, kultúrneho a jazykového života. 

Druhá svetová vojna a nástup totalít, najprv v hnedom odtieni, a neskôr v červenom, takisto poznamenali náš život, ktorý sa skomplikoval okupáciou v roku 1968. Preto po Nežnej revolúcii a po roku 1990 začali viac zaznievať hlasy, ktoré akcentovali potrebu ukotvenia Slovenskej republiky ako samostatného štátneho útvaru v rodine štátov sveta. 

Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti 17. júla 1992 a prijatie Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992 akcelerovali vnútropolitické aktivity smerujúce k vzniku samostatnej Slovenskej republiky ako samostatného subjektu medzinárodného práva.

Hoci vnútropolitická klíma nebola vždy optimálna a mocenský zápas nebol vždy realizovaný v korektných limitoch, je nutné skonštatovať, že po 31 rokoch je Slovenská republika stabilným členom a partnerom v Európskej únii, v NATO, OSN, OECD a v ďalších medzinárodných organizáciách. 

Hodnoty demokracie, pravdy, spravodlivosti a slobody sú každodennou realitou v našich životoch a sme radi, že veľká časť ľudí odborne i odvetvovo pôsobiacich v oblasti verejných politík rešpektuje skutočnosť, že jedným zo základných výstavbových pilierov nášho štátu sú obce a mestá, z ktorých drvivá väčšina tvorí členskú základňu ZMOS. 

Na prahu nového roka 2024 mi dovoľte v mene mestských a obecných samospráv pôsobiacich v ZMOS-e popriať všetkým občanom šťastný a požehnaný rok 2024 naplnený zdravím, radosťou, láskou a pokojom.