Mestá a obce sú poučené tým, že najlepšia pomoc je na konci vlastnej ruky, preto sa spoliehajú len samé na seba. Napriek tomu, že sú najväčší zriaďovatelia škôl v prenesenom výkone štátnej správy, od štátu boli svedkami chaotickej komunikácie aj spochybňovania podstaty otvárania škôl. V tejto neprehľadnej spleti často sa meniacich informácii sa starostovia, primátori, aj zamestnanci obecných a mestských úradov strácajú rovnako ako učitelia na školách a tiež občania.

ZMOS je preto naďalej znepokojený štýlom aj formou komunikácie, kedy sa oficiálnym zdrojom informácii stavajú tlačové besedy, ci sociálne siete a kľúčové rozhodnutia prichádzajú na poslednú možnú chvíľu.